Koncime nasich prvych sest mesiacov v terene. Tesime sa domov a zaroven jednym dychom dodavam, ze sa este viac tesime, ked sa sem vratime. Nie je to tu lahke, ale ked viete, ze ste na spravnom mieste, tak ste tam proste stastni a spokojni. A ten pokoj, co z toho plynie, vsetci hladame. Vela z vas si pokoj predstavi ako Havaj a drink na ucet podniku, nad vami slnecnik a vedla vas kniha. No ja hovorim o tom vnutornom pokoji, ktory sa da citit na rozburenom mori, tak isto ako v cudzej krajine, kde Vas nikdo nerozumie a nikoho nepoznate. Dolezite je, ze mate pokoj, ktory prevysuje vsetky ludske obavy.
Prvy mesiac: Bol rychly, vsetko bolo nove a krasne, fotili sme vela fotiek, zoznamovali sa s novymi ludmi. Vsetci sa zdali byt uplne v poriadku a vsetko vyzeralo normalne, teda az na jedlo, ktore bolo od prveho momentu Barcinym najvacsim nepriatelom. V zbore sme sa okukavali a pomahali kde sa dalo. Mali sme velke plany, zacali filmove veceri, na ktore nikto nechodil, okrem 3 dievcat zo zboru. Zacal som chodit do Teens centra.
Druhy mesiac: Zacalo sa makat, dosli rozdielne teami, ktore robili rozne druhy besiedok pre deti a my sme spoznavali stale viac ludi, boli sme naivne nadseni a vsetko sme videli cez extra ruzove okuliare. Usporiadal som svoj prvy turnaj na velkom dni hier, ktory organizoval nas zbor. Hralo sa o basketbalovy kos, takze nejaky ludia aj dosli. Urobil som svoj prvy plagat v Juznej Dakote, vo Worde a vsetkym z toho padala sanka. Vam by nepadala, nebojte:) Vymyslel som malbu na nase zborove auto. V Teens centre som bol pravidelne porazany nejakym malym chlapcom v basketbale.
Treti mesiac: Stale silny pohlad cez ruzove okulare, aj ked sme si zacali uvedomovat ze nie vsetci su taki v pohode ako na prvy pohlad vyzeraju. Zacal som chodit na ryby s jednym chlapikom zo zboru a s pastorom, co nas dost zblizilo s tym chlapikom. Zazili sme nas prvy Pow Wow, na ktorom sme zadarmo rozdavali vodu. Stale sme pomahali s cim sa dalo. V klube sa zacalo hovorit, ze by som mohol zacat robit nejake diskusne vecery na rozne temy. Ruzove okuliare praskli.
Stvrty mesiac: Okularky som si dal dole, ale na ociach ostal ruzovy filter. Rozbehli sme nedelnu detsku sluzbu pre teengerov, na ktoru chodilo od jedneho do 7 ludi. Veci sa zacali modelovat, formovat do realnych foriem, ludia sa zacali vyfarbovat a ja som sa dostal do konfliktu, ked som si zastaval pastora. Zacal som navstevovat ludi, urobil som si tyzdenny plan, kedy chodim do klubu a kedy sa venujem naplno v zbore a kedy som s rodinou. Zacal som Randymu kreativne pomahat s kaznami. A diskusie v klube sa zacali.
Piaty mesiac: Ruzova zmyzla a ostali jesene farby. To bol asi najhorsi mesiac, kde mi zacalo vsetko liezt na nervy, asi ako ked v manzelstve skonci posvadobna opilost dokonalosti. Bolela ma vela hlava. Vsetko bolo zle a kazdy mi liezol na nervy. Moj odpor k toastovemu chlebu presiahol maximum a kupil som si konecne rybarske povolenie, ked uz som teda tri mesiace chytal ryby. Ale samozrejme ja som ich nejedol, nebojte. Barcu som viac zapojil do teenegerskej sluzby v nedelu rano, aby som mohol vypomoct Randymu. A na miesto Barci, ktora sa doteraz starala o male deti v nedelu, zacala pracovat jedna zena zo zboru. Barca takisto zacala zensku sluzbu v sobotu rano.
Siesty mesiac: Na okuliare sa uz ani nepamatam a hlava ma uz prestala boliet. Veci som zacal brat take ake su. Vztahy sa vykristalizovali do krasnych pokladov. Tesim sa domov na rodinu, na priatelov ale zaroven mi to tu pomaly zacina chybat.
Len aby sa nezabudlo, vsetci ti, ktori nas podporujete vedzte, ze ste sa stali sucastou Velkej Bozej akcie v Lower Brule. Prosim modlite sa za toto miesto.
Wednesday, November 16, 2011
Sunday, October 30, 2011
Kratke pribehy z misie #1
Seria roznych pribehov, ktore sme zazili pocas tychto skoro sest mesiacov. Poradie nezodpoveda atraktivite ani zabave.
1, Ideme domov z preliezok, isli sme okolo domu, kde byvaju ludia zo zboru a Izrael zrazu hovori, ze mu treba kakat. A tak sa ho pytam, ci vydrzi domov, alebo ci sa pojdeme k nim vykakat, on hovori, ze pojdeme radsej k nim, ze on to uz nevydrzi. A tak sme zaklopali na dvere, pozdravili a vosli do vnutra, ocapil sa na nas zaujimavy smradecek. Dakota bez problemov vosla do vnutra a Izrael sa zasekol vo dverach. Ja som sa pustil do reci s majitelmi domu a po chvili som pocul mrncanie spoza dveri, pozeram a Izrael za dvermi. Tak vyjdem von a hovorim mu, ze nech ide dovnutra, ze sa moze vykadit. A on, ze tam je smradecek, ze on tam nejde. Ja mu na to hovorim, ze sak mu trebalo kakat, ze nech radsej ide, lebo to nevydrzi domov. A on na to, ze uz mu netreba ze to bol len prd.
2, Urobil som si tricko s napisom "I dont speak Spanish I speak Slovak", nerozpravam po spanielsky, rozpravam po slovensky. Na to iste tricko zozadu som si napisal "I am not from Russia, I am from Slovakia", nie som z Ruska, som zo Slovenska. Preco? Ludia sa ma dokola pytaju odkial som a jedinu krajinu, ktoru spoza mora poznaju je Rusko, a jedinu cudziu rec, co poznaju je Spanielcina. A vobec nemaju problem, ze by sme boli z Ruska a rozpravali po Spanielsky, to predsa robia Rusi, rozpravaju po Spanielsky. Takze som si musel vyrobit tricko, ktore na tieto proste otazky odpoveda za mna. Problem je, ze aj tak to nepochopili.
3, Pozeram zostrih Rooneyho sto golov v anglickej lige (hrac Manchesteru United), co znamena ze to je vrcholne profesionalny futbal, proste najlepsi z najlepsich. Typek dojde za mnou a pozera sa chvilu na to a pyta sa ma, ci som to ja. Ja ze nie, ze to je jeden z najlepsich futbalistov na svete, a on zase chvilu pozera a pyta sa, ze ci som s nimi, teda v tej lige, hraval. Tak a na to som uz neodpovedal, lebo zjavne nepochopil, prvu odpoved, tak na co sa snazit s druhou.
4, Typek sa ma asi desat krat pytal, ze ci som nepracoval v SPEZNAZ (Ruske specialne jednotky). A to som mu po kazdom raze, cize minimalne desat krat povedal, ze nie som z Ruska, ze som Slovak, a minimalne tri krat som mu ukazal mapu. Naposledy, cize jedenasty krat, sa ma pyta, ci som urcite nebol v SPEZNE, ja ze nie, ze preco sa ma to stale pyta. A on, ze vyhravam vsetky sportove hry na Xbox kinnect. Coz je konzola. Uzasne, nie? Ake lahke je byt v specialnej jedntke, staci vyhravat v pocitacovej hre :)
5, Niekto sa ma tu spytal, ze ako sa vozime na Slovensku, pohotovo som odpovedal, ze pouzivame tavy, lebo kone su pomale:)
6, Niekto sa ma spytal ako je to so zenskym pohlavym na Slovensku. Ake maju prava, a to bola voda na mlyn, v sekunde som mal kvalitny pribeh:) asi takyto: Na Slovensku sme mali vojnu v roku 2000 a preto vela muzov pomrelo a preto mame mnohozenstvo, cize muz moze mat viacej zien, ale rozhodnut sa musi ked ma 18, vtedy ide na urad a rozhodne sa, ci bude mat jednu zenu alebo desat. A ked sa rozhodne, ze desat, tak do 3 rokov ich musi mat desat. Lebo ak ich nebude mat desat, bude mat problem. Cize na Slovensku moze mat clovek bud desat alebo jednu zenu. Nic medzi tym. A ten kto sa rozhodne mat desat zien, tak ten sa musi aj inak obliekat, aby zeny vedeli hned na zaciatku, ked sa zoznamuju, o akeho muza sa jedna. A ze zeny u nas nepracuju, ze mozu, ale ze my ich rozmaznavame, ze nechceme, aby sa trapili a tak zeny su stale len doma alebo chodia na nakupy a ze maju ovela vacsie prava ako muzi:) vsetci to zhltli aj s navijakom, samozrejme, ze som ich z toho vyslobodil:)
7, Barcin vyrok o Amerike: Vsecko je tu ako jedna kulisa, od domov az po vztahy.
8, Ludia a deti si prvy mesiac mysleli, ze Izrael je hluchonemy. A to iba preto, lebo nehovoril po Anglicky.
9, Jedno dievca sa spytalo mna a Barci s vaznou tvarou, ze ako sa nam podarilo naucit nase deti po Slovensky, vsak ked sa deti narodia vedia po Anglicky, tak ako sa nam podarilo ich preucit na Slovencinu. To dievca ma sedemnast rokov.
10, V rezervacii sa o nas hovori, ze ja som kickboxer a Barca je modelka.
11, Chlapec sa bicykluje v 7 stupnoch s bosimi nohami, dievcatko v rovnakom pocasi v krataskoch beha po vonku.
12, Male dievcatko sa pyta Barci ci toto je slivka a ukazovala na broskynu.
13, Typek sa v restauraci smial, ze este nevidel stvorrocneho chlapca, ktory by odmietol coca colu, a to preto, lebo Izrael pije iba cistu vodu. No pohroma.
14, Typek mi hovori, ze vie po nemecky, a povedal mi "Guten tag", a ja ze a dalej....a on na mna pozera, ze dalej nevie:) tak som ho pochvalil a isiel svojou cestou:)
15, Neustala otazka je, ci sa nam tu paci, a ci sa tu mame lepsie ako odkial pochadzame, a my hovorime, ze mame sa tu dobre, paci sa nam tu, ale ze na Slovensku je nam lepsie. A hotovo.
16, 18 rocny chlapec mi hovori, ze si pozeral na mape, kde je Slovensko, a ze si o nas cital na internete. A ze sa docital, ze sa uz nerozpravame po slovensky, ze sa nasa rec straca:) no co na to povies:)
17, A este aj tomu, ktoremu som vysvetlil, kde je Slovensko, ukazal som mu to na mape, vsetko popisal, ..... sa ma nakoniec spytal, ci by som mu mohol prelozit nieco z rustiny :(
Cas ist domov! :D a.... uz teraz sa tesim na navrat spat sem!
Znie to ako tragedia a niekedy sa tak citim, ale vdaka Bohu mame dobrych hostitelov, ktori nam pomahaju v kazdej oblasti.
peace
1, Ideme domov z preliezok, isli sme okolo domu, kde byvaju ludia zo zboru a Izrael zrazu hovori, ze mu treba kakat. A tak sa ho pytam, ci vydrzi domov, alebo ci sa pojdeme k nim vykakat, on hovori, ze pojdeme radsej k nim, ze on to uz nevydrzi. A tak sme zaklopali na dvere, pozdravili a vosli do vnutra, ocapil sa na nas zaujimavy smradecek. Dakota bez problemov vosla do vnutra a Izrael sa zasekol vo dverach. Ja som sa pustil do reci s majitelmi domu a po chvili som pocul mrncanie spoza dveri, pozeram a Izrael za dvermi. Tak vyjdem von a hovorim mu, ze nech ide dovnutra, ze sa moze vykadit. A on, ze tam je smradecek, ze on tam nejde. Ja mu na to hovorim, ze sak mu trebalo kakat, ze nech radsej ide, lebo to nevydrzi domov. A on na to, ze uz mu netreba ze to bol len prd.
2, Urobil som si tricko s napisom "I dont speak Spanish I speak Slovak", nerozpravam po spanielsky, rozpravam po slovensky. Na to iste tricko zozadu som si napisal "I am not from Russia, I am from Slovakia", nie som z Ruska, som zo Slovenska. Preco? Ludia sa ma dokola pytaju odkial som a jedinu krajinu, ktoru spoza mora poznaju je Rusko, a jedinu cudziu rec, co poznaju je Spanielcina. A vobec nemaju problem, ze by sme boli z Ruska a rozpravali po Spanielsky, to predsa robia Rusi, rozpravaju po Spanielsky. Takze som si musel vyrobit tricko, ktore na tieto proste otazky odpoveda za mna. Problem je, ze aj tak to nepochopili.
3, Pozeram zostrih Rooneyho sto golov v anglickej lige (hrac Manchesteru United), co znamena ze to je vrcholne profesionalny futbal, proste najlepsi z najlepsich. Typek dojde za mnou a pozera sa chvilu na to a pyta sa ma, ci som to ja. Ja ze nie, ze to je jeden z najlepsich futbalistov na svete, a on zase chvilu pozera a pyta sa, ze ci som s nimi, teda v tej lige, hraval. Tak a na to som uz neodpovedal, lebo zjavne nepochopil, prvu odpoved, tak na co sa snazit s druhou.
4, Typek sa ma asi desat krat pytal, ze ci som nepracoval v SPEZNAZ (Ruske specialne jednotky). A to som mu po kazdom raze, cize minimalne desat krat povedal, ze nie som z Ruska, ze som Slovak, a minimalne tri krat som mu ukazal mapu. Naposledy, cize jedenasty krat, sa ma pyta, ci som urcite nebol v SPEZNE, ja ze nie, ze preco sa ma to stale pyta. A on, ze vyhravam vsetky sportove hry na Xbox kinnect. Coz je konzola. Uzasne, nie? Ake lahke je byt v specialnej jedntke, staci vyhravat v pocitacovej hre :)
5, Niekto sa ma tu spytal, ze ako sa vozime na Slovensku, pohotovo som odpovedal, ze pouzivame tavy, lebo kone su pomale:)
6, Niekto sa ma spytal ako je to so zenskym pohlavym na Slovensku. Ake maju prava, a to bola voda na mlyn, v sekunde som mal kvalitny pribeh:) asi takyto: Na Slovensku sme mali vojnu v roku 2000 a preto vela muzov pomrelo a preto mame mnohozenstvo, cize muz moze mat viacej zien, ale rozhodnut sa musi ked ma 18, vtedy ide na urad a rozhodne sa, ci bude mat jednu zenu alebo desat. A ked sa rozhodne, ze desat, tak do 3 rokov ich musi mat desat. Lebo ak ich nebude mat desat, bude mat problem. Cize na Slovensku moze mat clovek bud desat alebo jednu zenu. Nic medzi tym. A ten kto sa rozhodne mat desat zien, tak ten sa musi aj inak obliekat, aby zeny vedeli hned na zaciatku, ked sa zoznamuju, o akeho muza sa jedna. A ze zeny u nas nepracuju, ze mozu, ale ze my ich rozmaznavame, ze nechceme, aby sa trapili a tak zeny su stale len doma alebo chodia na nakupy a ze maju ovela vacsie prava ako muzi:) vsetci to zhltli aj s navijakom, samozrejme, ze som ich z toho vyslobodil:)
7, Barcin vyrok o Amerike: Vsecko je tu ako jedna kulisa, od domov az po vztahy.
8, Ludia a deti si prvy mesiac mysleli, ze Izrael je hluchonemy. A to iba preto, lebo nehovoril po Anglicky.
9, Jedno dievca sa spytalo mna a Barci s vaznou tvarou, ze ako sa nam podarilo naucit nase deti po Slovensky, vsak ked sa deti narodia vedia po Anglicky, tak ako sa nam podarilo ich preucit na Slovencinu. To dievca ma sedemnast rokov.
10, V rezervacii sa o nas hovori, ze ja som kickboxer a Barca je modelka.
11, Chlapec sa bicykluje v 7 stupnoch s bosimi nohami, dievcatko v rovnakom pocasi v krataskoch beha po vonku.
12, Male dievcatko sa pyta Barci ci toto je slivka a ukazovala na broskynu.
13, Typek sa v restauraci smial, ze este nevidel stvorrocneho chlapca, ktory by odmietol coca colu, a to preto, lebo Izrael pije iba cistu vodu. No pohroma.
14, Typek mi hovori, ze vie po nemecky, a povedal mi "Guten tag", a ja ze a dalej....a on na mna pozera, ze dalej nevie:) tak som ho pochvalil a isiel svojou cestou:)
15, Neustala otazka je, ci sa nam tu paci, a ci sa tu mame lepsie ako odkial pochadzame, a my hovorime, ze mame sa tu dobre, paci sa nam tu, ale ze na Slovensku je nam lepsie. A hotovo.
16, 18 rocny chlapec mi hovori, ze si pozeral na mape, kde je Slovensko, a ze si o nas cital na internete. A ze sa docital, ze sa uz nerozpravame po slovensky, ze sa nasa rec straca:) no co na to povies:)
17, A este aj tomu, ktoremu som vysvetlil, kde je Slovensko, ukazal som mu to na mape, vsetko popisal, ..... sa ma nakoniec spytal, ci by som mu mohol prelozit nieco z rustiny :(
Cas ist domov! :D a.... uz teraz sa tesim na navrat spat sem!
Znie to ako tragedia a niekedy sa tak citim, ale vdaka Bohu mame dobrych hostitelov, ktori nam pomahaju v kazdej oblasti.
peace
Tuesday, September 6, 2011
Honeymoon revival 2/2
Po troch rokoch som dosiel do Oglaly na navstevu, privital ma Eric,
mimochodom on je pastor, so slovami ze akurat zacina hrat Everton, ze som dosiel akurat na cas. Po vybaleni som mal aj prilezitost pokecat si s Ericom osamote, a bolo to skvele, a vzdy je to skvele, ked stretnes cloveka, ktoreho vlastne nepoznas, ale ako keby si ho poznal cely zivot. Ako keby si nasiel strateneho priatela. V nedelu kazal Leon, ktory mimochodom veri, ze BIGFOOT naozaj existoval. Ale to nie je nic vynimocne, lebo Leon je zid s talinskymi predkami a nemeckym menom, ktory mal predkov v Pensylvanii, ale detstvo prezil na Floride. Jeho zena Mary je z Nemecka a pred troma rokmi bola ona ta, ktora dosla robit misionarku do Oglaly. Bolo prijemne stretnut niekoho s europskym myslenim po dlhom case, velmi osviezujuce, ako sa hovori. Ale spat! Leon mal skvelu kazen, velmi motivacnu, a bola to kazen, ktoru by kazdy profesor na biblickej skole nazval ukazkovou. Pouzil vsetky aspekty uputania ludskej pozornosti ake sa len daju pouzit. Po zbore, sme si pozreli zapas Manchestru United s Arsenalom. Takze uprostred nicoho v strede Indianskej rezervacie v USA, som si mohol pozriet zapas United, ktory sme ako niektori viete vyhrali 8:2 na plazmovej televizii. Takze dakujem chlapci. A kde bola Barca a deti pocas toho ako sme boli v Oglale? Co ja viem? ale nie!......aj ked to tak nezneje, boli sme vela vonku na ihrisku, ktore je uz medzi casom zrekonstruovane.
Barca takisto pomohla a vysvetlila Erikovi nieco ohladne webstranky. Takze aj ona mohla pouzit svoj talent. Ceresnickou na torte bolo, ze som si po troch mesiacoch bez futbalu mohol zakopat s tymito skvelymi bozimi muzmi. Uzil som si to a ked sa zotmelo, vyrazili sme na cestu. Neskoro v noci sme dosli domov do Lower Brule, oddychnuti a nazhaveni na dalsie velke veci, ktore ma Boh pripravene pre nas a pre Lower Brule.A uplne na zaver chcem sharenut jedno zaujimave posolstvo: Jeden pastor raz sedel na zachode a ako on hovori, vela krat pocul Boha hovorit, ale vtedy to bolo asi najsilnejsie. A bol to cas, ked sa ten pastor, ktory bol v indianskej rezervaci, pytal Boha, preco si si ma vybral na tuto sluzbu, preco ja. Sak je tolko lepsich ludi, sikovnejsich a talentovanejsich. Preco ja. A Boh na to: Si tu preto, lebo teba chcem zachranit! Teba chcem spasit.
Dozblogovania!
Monday, September 5, 2011
Honeymoon revival 1/2
Polovica je velmi pekne slovo. Polovica je ako jalovica, len nesmrdi. Polovica je ako palica, len sa nelame. Polovica je ako parenica, len sa netoci. Polovica je ako palenica, len z nej na druhy den hlava neboli. Polovica je ako cela, len je polovica.
Romanov vyplod
Od posledneho blogu preslo nieco viac ako pol mesiaca a my sme boli na vylete. Bol to taky maly rodinny vylet, nazvali sme ho Honeymoon revival a to preto, lebo to bola repriza nasej svadobnej cesty. Ale ako viete, opakovany vtip uz nie je vtipom a asi to plati aj pri svadobnej ceste. Ani opakovana svadobka uz nie je svadobka. No minimalne kvoli nasim trom kriklunom, ktorych milujeme nadovsetko, ale keby mali gombik ktorym by sa dal vypnut zvuk, v niektorych chvilach by sa lahsie dychalo. Sak rodicia to poznaju. No som clovek a clovekovia chcu to co nemaju, a ti co to maju, chcu zase to, co nemaju. A tak to ide dokola. Vo stvrtok rano sme chceli vyrazit o osmej, avsak podarilo sa nam az o desiatej. Barca napiekla vajickove chleby, z americkych nekonecne trvacnych toastovych chlebov, takze chutili nekonecne makko, co pri vajickovych chleboch nie je velmi vyhladavana kondicia, ale nahaj tak, zjedli sa! Cestovali sme 4 hodiny a v urcitych momentoch som si musel dat sluchadla na usi, aby som vedel soferovat bez toho, aby mi neexplodovala hlava z kriku nasich deti. Tym nechcem povedat, ze oni placu, to len oni komunikuju extremne nahlas. Clovek by povedal, ze sa asi doma naucili, od rodicov odkukali, ale to nie je mozne. Ja a Barca sme take tiche, nenapadne postavicky ledva zvuk vydame. Ale
dosli sme do Rapid city, naplanovane sme mali dve veci, Indiansky obchod a Bear Country. Vdaka vymozenostiam techniky a reklamnym tabulam sme nasli obchod docela lahko, zaparkovat tiez nebol problem, ako sa na prvy pohlad zdalo. Z prveho miesta tesne pred obchodom nas vyhodil policajt, kvoli tomu, ze uzavierali celu cestu. Tak sme nasli ine miesto a zaparkovali. Odbehli si do obchodu, no nie je to len taky hocijaky obchod. Je to obchod a muzeum. O to tahsie s troma detmi, ktorych ruky chytaju vsetko na co dotiahnu. Takze z krasnej romantickej prechadzky po muzeobchode bolo: "hej, Easy nechytaj to, Daky to mozes rozbit, davaj pozor, Maky to nemozes cmulat." jednoducho idylka. Barcu skoro prastilo o zem, lebo v jednom kute mali zlavy na goralky a ja som zabudol na cas. Takze z toho bola klasicka prehankova hadka, ktora nemala ziadne dohry ani vyhry.
Po skoro dvoch hodinach sme odisli, sadli do auta, a odcvalali do Bear Country. Cestou do Bear Country nam zaspali deti. Takze po dvadsiatich minutach spanku sme ich museli zobudit, lebo sak kvoli nim sme tam isli. Kvalitne nacasovanie detskeho spanku je dolezite pre pokojne manzelstvo, ako sa hovori a aj pravda to je. Ale tento krat sme sa nepohadali, sak sa mame radi a nebol velmi dovod, vozili sme sa v aute a obzerali jelene, vlkov, medvede a bizony, ktore tam neboli. Neskor sme aj z auta vystupili a checkli malych medvedov. Ked sme dosli k autu, tak sme nasli pokutu za stieracom. Pozeram okolo seba, ze parkujem v arealy Bear Country, tak ako som mohol dostat pokutu, az po precitani som zistil, ze to sme si doniesli z predosleho parkovania pred muzeobchodom. Pokuta vo vyske, ktora nam vyrazila dych. Museli sme zaplatit celych 5 dolarov. Najlepsie, ze to clovek musi zaplatit hned tam, kde to najde, lenze my sme to nenasli tam kde sme to dostali a vracat sa do mesta kvoli pokute tak to by navysilo pokutu o dalsich 10 dolarov. Nakoniec sme volali Randymu a vybavili sme to az po prichode domov. Po Bear Country sme isli spat k Flinstonovcom. Flinstonovci maju totiz stanove mestecko v Black hills, keby ste nevedeli. Pred siestimi rokmi na nasej svadobke sme prvu noc prespali v stane a druhu v chatke. Tento krat sme spali uz prvu noc v chatke, a ked nase hlasne deti stichli, tak som urobil ohnik, a potom som isiel zobudit Barcu, ktora klasicky zadrichmala s deturencami po unavnom cestovnom dni. A este sme co to hodinku posedeli pri ohniku, velmi pekne na tom bolo to, ze tam bolo ticho. Lebo rano uz ticho nebolo, o osmej som musel vstat, lebo sa to uz nedalo vydrzat - musel som ist curat. Na ranajkach sme mali aj navstevu v podobe vevericiek. Nasim detom to bolo ukradnute, mali totiz svoj nutelovy chleba. Medzi deviatou a desiatou sme boli dohodnuti so starkymi z Rapid city, ze ich dojdeme pozriet.
Kto su starki z Rapid city? Fuuu, ked Vam poviem dlhy pribeh v kratkosti, tak to bude vyzerat asi takto. 6 rokov dozadu, na nasej svadobke: Mal som na sebe tricko Stuttgart, ked sme boli rano v zbore, Ona (stara teta) ma videla, a ona pochadza zo Stuttgartu a tak sa mi prihovorila, ze ci som aj ja odtial a ja ze nie, ze som zo Slovenska. A ona ze jej manzel ma predkov v Bohemii, a tak nas pozvali na obed, neskor nam dali izbu, kde sme praspali jednu noc, a na druhy den nas ich sused povozil po horach na konoch. Skvely zazitok.
Takze po siestich rokov sme si zistili ich cislo a isli sme ich pozriet. Boli skoro nezmeneni. Len teta stale opakovala dokola tie iste informacie, asi staroba klope na dvere. Bolo u nich velmi prijemne prvu hodinku, nase deti boli hamblive a tak nebehali, neskakali a nekricali. Vsetko to zacali robit az po hodinke. Nastastie sa im nepodarilo nic rozbit. No, vlastne to nie je celkom pravda, lebo od starkych dostali take velke plastove auto. A to sa im cestou do Oglaly, nasej druhej destinacie, podarilo rozbit, ale to uz starki nevedia, takze pssst. Pred tym ako sme vyrazili na cestu do Oglaly, co je asi tri hodiny cesty, sme sa zastavili v Cozmos mystery area. Miesto, kde neplatia fyzikalne zakony, aspon to hovoria. Bola to docela sranda, az na to, ze nase deti behali aj tam kde nemali. Myslim, ze tam budeme musiet ist este raz, ked deti budu mat okolo desat rokov, lebo tie nase este gravitacnym zakonom nechapu. O tom, co sa dialo potom, si budete moct precitat uz zajtra.
Romanov vyplod
Od posledneho blogu preslo nieco viac ako pol mesiaca a my sme boli na vylete. Bol to taky maly rodinny vylet, nazvali sme ho Honeymoon revival a to preto, lebo to bola repriza nasej svadobnej cesty. Ale ako viete, opakovany vtip uz nie je vtipom a asi to plati aj pri svadobnej ceste. Ani opakovana svadobka uz nie je svadobka. No minimalne kvoli nasim trom kriklunom, ktorych milujeme nadovsetko, ale keby mali gombik ktorym by sa dal vypnut zvuk, v niektorych chvilach by sa lahsie dychalo. Sak rodicia to poznaju. No som clovek a clovekovia chcu to co nemaju, a ti co to maju, chcu zase to, co nemaju. A tak to ide dokola. Vo stvrtok rano sme chceli vyrazit o osmej, avsak podarilo sa nam az o desiatej. Barca napiekla vajickove chleby, z americkych nekonecne trvacnych toastovych chlebov, takze chutili nekonecne makko, co pri vajickovych chleboch nie je velmi vyhladavana kondicia, ale nahaj tak, zjedli sa! Cestovali sme 4 hodiny a v urcitych momentoch som si musel dat sluchadla na usi, aby som vedel soferovat bez toho, aby mi neexplodovala hlava z kriku nasich deti. Tym nechcem povedat, ze oni placu, to len oni komunikuju extremne nahlas. Clovek by povedal, ze sa asi doma naucili, od rodicov odkukali, ale to nie je mozne. Ja a Barca sme take tiche, nenapadne postavicky ledva zvuk vydame. Ale
dosli sme do Rapid city, naplanovane sme mali dve veci, Indiansky obchod a Bear Country. Vdaka vymozenostiam techniky a reklamnym tabulam sme nasli obchod docela lahko, zaparkovat tiez nebol problem, ako sa na prvy pohlad zdalo. Z prveho miesta tesne pred obchodom nas vyhodil policajt, kvoli tomu, ze uzavierali celu cestu. Tak sme nasli ine miesto a zaparkovali. Odbehli si do obchodu, no nie je to len taky hocijaky obchod. Je to obchod a muzeum. O to tahsie s troma detmi, ktorych ruky chytaju vsetko na co dotiahnu. Takze z krasnej romantickej prechadzky po muzeobchode bolo: "hej, Easy nechytaj to, Daky to mozes rozbit, davaj pozor, Maky to nemozes cmulat." jednoducho idylka. Barcu skoro prastilo o zem, lebo v jednom kute mali zlavy na goralky a ja som zabudol na cas. Takze z toho bola klasicka prehankova hadka, ktora nemala ziadne dohry ani vyhry. 
Po skoro dvoch hodinach sme odisli, sadli do auta, a odcvalali do Bear Country. Cestou do Bear Country nam zaspali deti. Takze po dvadsiatich minutach spanku sme ich museli zobudit, lebo sak kvoli nim sme tam isli. Kvalitne nacasovanie detskeho spanku je dolezite pre pokojne manzelstvo, ako sa hovori a aj pravda to je. Ale tento krat sme sa nepohadali, sak sa mame radi a nebol velmi dovod, vozili sme sa v aute a obzerali jelene, vlkov, medvede a bizony, ktore tam neboli. Neskor sme aj z auta vystupili a checkli malych medvedov. Ked sme dosli k autu, tak sme nasli pokutu za stieracom. Pozeram okolo seba, ze parkujem v arealy Bear Country, tak ako som mohol dostat pokutu, az po precitani som zistil, ze to sme si doniesli z predosleho parkovania pred muzeobchodom. Pokuta vo vyske, ktora nam vyrazila dych. Museli sme zaplatit celych 5 dolarov. Najlepsie, ze to clovek musi zaplatit hned tam, kde to najde, lenze my sme to nenasli tam kde sme to dostali a vracat sa do mesta kvoli pokute tak to by navysilo pokutu o dalsich 10 dolarov. Nakoniec sme volali Randymu a vybavili sme to az po prichode domov. Po Bear Country sme isli spat k Flinstonovcom. Flinstonovci maju totiz stanove mestecko v Black hills, keby ste nevedeli. Pred siestimi rokmi na nasej svadobke sme prvu noc prespali v stane a druhu v chatke. Tento krat sme spali uz prvu noc v chatke, a ked nase hlasne deti stichli, tak som urobil ohnik, a potom som isiel zobudit Barcu, ktora klasicky zadrichmala s deturencami po unavnom cestovnom dni. A este sme co to hodinku posedeli pri ohniku, velmi pekne na tom bolo to, ze tam bolo ticho. Lebo rano uz ticho nebolo, o osmej som musel vstat, lebo sa to uz nedalo vydrzat - musel som ist curat. Na ranajkach sme mali aj navstevu v podobe vevericiek. Nasim detom to bolo ukradnute, mali totiz svoj nutelovy chleba. Medzi deviatou a desiatou sme boli dohodnuti so starkymi z Rapid city, ze ich dojdeme pozriet.Kto su starki z Rapid city? Fuuu, ked Vam poviem dlhy pribeh v kratkosti, tak to bude vyzerat asi takto. 6 rokov dozadu, na nasej svadobke: Mal som na sebe tricko Stuttgart, ked sme boli rano v zbore, Ona (stara teta) ma videla, a ona pochadza zo Stuttgartu a tak sa mi prihovorila, ze ci som aj ja odtial a ja ze nie, ze som zo Slovenska. A ona ze jej manzel ma predkov v Bohemii, a tak nas pozvali na obed, neskor nam dali izbu, kde sme praspali jednu noc, a na druhy den nas ich sused povozil po horach na konoch. Skvely zazitok.
Tuesday, August 16, 2011
Strach a hroza
Takze od vtedy co som napisal posledny blog sme tu mali 4 pohreby a nula svadieb. Preco hovorim o svadbach, lebo som na poslednom pohrebe rozmyslal, popri tom ako som jedol peceneho jelena a zajedal ho bizonim meskom, ako to asi vyzera na svadbach, ked na pohrebe sa tak dobre viem najest. Tak som sa s plnymi ustami spytal Randyho, ze ake su tu svadby, ale mal som radsej pocuvnut moju maminu, ktora mi hovorila, ze s plnymi ustami sa nehovori. Lebo Randy mi odpovedal, ze za 5 rokov, co tu je, zazil iba dve svadby. Tu sa proste svadby neriesia.
Inac pohreby boli smutne, lebo ako uz niektori mozno viete, medzi 4 mrtvymi z nasej rez bolo aj jedno 10 rocne dievcatko z naseho zboru. Takze zacnem poporiadku: Ako sa to stalo? Islo auto ktore soferovalo 18 rocne dievca (zomrelo), na prednom sedadle chlapik (zomrel), na jeho kolenach sedela zena (zomrela), na zadnom sedadle sedeli jej dvaja synovia (prezili) a ich 10 rocna sesternica (zomrela). Naburalo do druheho auta, ktore soferovalo 18 rocne dievca (prezilo), na prednom sedadle sedel typek (zomrel) a na zadnom sedadle sedel dalsi typek (prezil). Spolu s nimi v tom aute pravdepodobne bol aj ujo alkohol. (cele to pisem bez mien, aby ma stryko Google neprezradil) Takze zomrelo 5 ludi, ale mali sme iba styri pohreby, lebo jeden chlapik nebol z nasej rez, tak ho poslali do tej rezervacie odkial pochadzal. V stvrtok sa zacali pohreby a subezne boli v katolickej a episcopalnej cirkvy. V sobotu pochovali prve dve tela, a vecer sa zacal v miestnej telocvicni 3 a 4 pohreb. Pastor Randy odsluzil pohreb pre male dievcatko a hned nasledne viedol ceremoniu druheho pohrebu iny pastor. Takze ja som bol na kazdom pohrebe ako podpora pre pastora Randyho. A samozrejme pre rodinu, ktoru poznam zo zboru. Takze som rozdal objatia a zahral si s nimi hakysek, aj ked to mozno vyznie humorne, tak to bolo v skutku smutne. Vzdy to je smutne, ked zomrie dieta. Ale jedno je iste! D.E.J.A je v nebi.
Hned po pohrebe Randy a Rebecca odisli na dovolenku, ktora mala original trvat 15 dni ale nakoniec z nej bolo len 6 dni. Z toho 13 hodin cestovania v aute tam a 13 naspat. My sme zatial oslavili Malakaiove narodky a potom zacal Pow wow.
A co je vlastne Pow wow? Je to sutaz v klasickych indianskych tancoch, ale je to zaroven aj slavnost pocas ktorej sa vykonavaju vselijake ceremonie. Nieco ako mali moji stari rodicia v Skalici a tam sa to volalo Jarmak, alebo novodobo by ste to mohli nazvat aj festivalom. Tu je link na jedno video, ale mam ich tam ulozenych viac, tak sa mozete preklikat k dalsim. http://www.youtube.com/watch?v=1shZZ2xqrrE
Mojou zodpovednostou bolo pocas Randyho nepritomnosti odkocirovat rozdavanie vody na Pow wow. O com to vlastne je? Pred tromi rokmi sa Randy opytal ludi, ktori maju nastarosti organizovanie Pow wow, ci by nepotrebovali nejaku pomoc. Oni povedali, ze mali organizaciu, ktora rozdavala vodu zadarmo, ale uz to nebude dalej robit. A tak sa ho spytali, ci nemoze zbor kupit vody a rozdavat zadarmo na Pow wow. A tak sa toho Randy chytil a robi to az dodnes. Respektive ten dnesny Pow wow som robil ja s Chadom, ale to je detail. Randy a Rebecca isli na zasluzenu dovolenku po 5 rokoch. Ak sa to da nazvat dovolenka. Isli pozret rodinu, ktoru oni nevideli dva roky a Nathan este nikdy.
Ja s Chadom sme v piatok doobeda obsadili budku na mieste, kde sa mal o par hodin zacat Pow wow. V prvej hodine ako sme tam boli sa ma dosli opytat dvaja rozny ludia, ci chcem byt s nimi v teame na pretahovanie lanom, a tak som tym druhym povedal ze ano. Nakoniec som sa ale toho nezucastnil, lebo moj team sa vyparil. Ale na take veci som si uz zvykol, a uplne najlepsie je, ze nikto si tu z takych veci velku hlavu nerobi. Preto tu nema nikto velku hlavu.
Ale vratme sa k podstate veci, za 3 dni sme rozdali nieco okolo 4 500 pol-litrovych flias vody. Je mozne, ze niektori ludia po prvy krat v zivote pili vodu, ale bola zadarmo, tak to brali. Sak ako sa hovori po americky, waj not? V piatok vecer trvala akcoska asi do pol jednej v noci, v sobotu asi do druhej a v nedelu sme odisli o pol jednej a tiez sa este nechystali domov. Po cely cas tam zneli bubny, a skriekavy spev ako ste mohli pocut na videu. Okrem sutaznych tancov sa na Pow wow robi vela tradicnych ceremonii, ale aj vojenskych ceremoniii. Ak vas niekedy iba trosku zaujimali indiani a budete mat moznost sa ist pozriet na Pow wow, nezavahajte a utekajte sa pozriet, vase usi budu chciet mozno hned utiect, ale vase oci sa pokochaju zrucnostou a kreativitou tohto ludu.
Takze preco sa tento blog vlastne vola strach a hroza? Neviem... to je prve co mi napadlo a waj not.
Nas pobyt v Americkej sa zacina preklapat ku koncu, co by u mna malo vyvolavat strach a hrozu. Lebo neviem co nastane, ked sa tychto sest mesiacov pominie. Ale sme v Bozich rukach takze Jeho vola bude aj nasa vola. A jedine to bude pre nas "lila waste" (velmi dobre)
Takze ziadny strach a hroza sa nekona, ale ako sa po Lakotsky hovori: HOKA HE! (co by sa dalo prelozit ako PODME NA TO!)
Inac pohreby boli smutne, lebo ako uz niektori mozno viete, medzi 4 mrtvymi z nasej rez bolo aj jedno 10 rocne dievcatko z naseho zboru. Takze zacnem poporiadku: Ako sa to stalo? Islo auto ktore soferovalo 18 rocne dievca (zomrelo), na prednom sedadle chlapik (zomrel), na jeho kolenach sedela zena (zomrela), na zadnom sedadle sedeli jej dvaja synovia (prezili) a ich 10 rocna sesternica (zomrela). Naburalo do druheho auta, ktore soferovalo 18 rocne dievca (prezilo), na prednom sedadle sedel typek (zomrel) a na zadnom sedadle sedel dalsi typek (prezil). Spolu s nimi v tom aute pravdepodobne bol aj ujo alkohol. (cele to pisem bez mien, aby ma stryko Google neprezradil) Takze zomrelo 5 ludi, ale mali sme iba styri pohreby, lebo jeden chlapik nebol z nasej rez, tak ho poslali do tej rezervacie odkial pochadzal. V stvrtok sa zacali pohreby a subezne boli v katolickej a episcopalnej cirkvy. V sobotu pochovali prve dve tela, a vecer sa zacal v miestnej telocvicni 3 a 4 pohreb. Pastor Randy odsluzil pohreb pre male dievcatko a hned nasledne viedol ceremoniu druheho pohrebu iny pastor. Takze ja som bol na kazdom pohrebe ako podpora pre pastora Randyho. A samozrejme pre rodinu, ktoru poznam zo zboru. Takze som rozdal objatia a zahral si s nimi hakysek, aj ked to mozno vyznie humorne, tak to bolo v skutku smutne. Vzdy to je smutne, ked zomrie dieta. Ale jedno je iste! D.E.J.A je v nebi.
Hned po pohrebe Randy a Rebecca odisli na dovolenku, ktora mala original trvat 15 dni ale nakoniec z nej bolo len 6 dni. Z toho 13 hodin cestovania v aute tam a 13 naspat. My sme zatial oslavili Malakaiove narodky a potom zacal Pow wow.
A co je vlastne Pow wow? Je to sutaz v klasickych indianskych tancoch, ale je to zaroven aj slavnost pocas ktorej sa vykonavaju vselijake ceremonie. Nieco ako mali moji stari rodicia v Skalici a tam sa to volalo Jarmak, alebo novodobo by ste to mohli nazvat aj festivalom. Tu je link na jedno video, ale mam ich tam ulozenych viac, tak sa mozete preklikat k dalsim. http://www.youtube.com/watch?v=1shZZ2xqrrE
Mojou zodpovednostou bolo pocas Randyho nepritomnosti odkocirovat rozdavanie vody na Pow wow. O com to vlastne je? Pred tromi rokmi sa Randy opytal ludi, ktori maju nastarosti organizovanie Pow wow, ci by nepotrebovali nejaku pomoc. Oni povedali, ze mali organizaciu, ktora rozdavala vodu zadarmo, ale uz to nebude dalej robit. A tak sa ho spytali, ci nemoze zbor kupit vody a rozdavat zadarmo na Pow wow. A tak sa toho Randy chytil a robi to az dodnes. Respektive ten dnesny Pow wow som robil ja s Chadom, ale to je detail. Randy a Rebecca isli na zasluzenu dovolenku po 5 rokoch. Ak sa to da nazvat dovolenka. Isli pozret rodinu, ktoru oni nevideli dva roky a Nathan este nikdy.
Ja s Chadom sme v piatok doobeda obsadili budku na mieste, kde sa mal o par hodin zacat Pow wow. V prvej hodine ako sme tam boli sa ma dosli opytat dvaja rozny ludia, ci chcem byt s nimi v teame na pretahovanie lanom, a tak som tym druhym povedal ze ano. Nakoniec som sa ale toho nezucastnil, lebo moj team sa vyparil. Ale na take veci som si uz zvykol, a uplne najlepsie je, ze nikto si tu z takych veci velku hlavu nerobi. Preto tu nema nikto velku hlavu.
Ale vratme sa k podstate veci, za 3 dni sme rozdali nieco okolo 4 500 pol-litrovych flias vody. Je mozne, ze niektori ludia po prvy krat v zivote pili vodu, ale bola zadarmo, tak to brali. Sak ako sa hovori po americky, waj not? V piatok vecer trvala akcoska asi do pol jednej v noci, v sobotu asi do druhej a v nedelu sme odisli o pol jednej a tiez sa este nechystali domov. Po cely cas tam zneli bubny, a skriekavy spev ako ste mohli pocut na videu. Okrem sutaznych tancov sa na Pow wow robi vela tradicnych ceremonii, ale aj vojenskych ceremoniii. Ak vas niekedy iba trosku zaujimali indiani a budete mat moznost sa ist pozriet na Pow wow, nezavahajte a utekajte sa pozriet, vase usi budu chciet mozno hned utiect, ale vase oci sa pokochaju zrucnostou a kreativitou tohto ludu.
Takze preco sa tento blog vlastne vola strach a hroza? Neviem... to je prve co mi napadlo a waj not.
Nas pobyt v Americkej sa zacina preklapat ku koncu, co by u mna malo vyvolavat strach a hrozu. Lebo neviem co nastane, ked sa tychto sest mesiacov pominie. Ale sme v Bozich rukach takze Jeho vola bude aj nasa vola. A jedine to bude pre nas "lila waste" (velmi dobre)
Takze ziadny strach a hroza sa nekona, ale ako sa po Lakotsky hovori: HOKA HE! (co by sa dalo prelozit ako PODME NA TO!)
Saturday, August 6, 2011
Dni sa zacinaju zlievat, aneb druhy mesiac
Dni sa zacinaju zlievat a cas uteka coraz rychlejsie, inak povedane nic nestihame. Mame tu obdobie teamov. Z celej americkej krajiny sa sem zbiehaju teamy, aby pomohli zboru a komunite. Prvy z nich bol team z 2520 flias alebo 1,2 ton cistej vody, ktoru budeme rozdavat na pow wow. V stredu dosiel Kc Kopaska, so zenou a s jednym hochom. Kc prezil drsnu havariu ked mal 17 rokov a jeho tvar je extremne popalena. Nedavno o tom vsetkom, cim si presiel, vydal aj knihu. (http://www.amazon.co.uk/Afterburn-Kopaska-Tragedy-Redemption-Transformation/dp/1449718906)
Je to neskutocny pohodak a s jeho zenou pomahaju uz niekolko rokov pastorom v roznych rezervaciach. On bol hlavny organizator akcie, ktora sa volala Community fun day. Nebola to ziadna tlacenka do hlavy ale jednoducha akcia pre deti a rodiny z komunity.
Vo stvrtok sa snazili dat dokopy traktacik a ked som pochopil, ze tyto ludia nie su velmi pocitacovo zdatni, tak som im ponukol svoje sluzby, ktore samozrmejme zahrnuju aj Barcine :D a tak sme s Barcou dali za 20 minut vo Worde dokopy traktak. Ked som im to ukazal, tak som sa im ospravedlnoval, ze som nemal cas a hlavne ziadny program, v ktorom by som zrobil nieco pozitivnejsieho. Oni na mna pozerali, ze nic lepsie nevideli, a nasledne mi jeho zena Diana ukazala ake mali po minule roky pozvanky a tak som pochopil. Tu je ten nas wordacky:
Vdaka Bohu si moze Boh pouzivat kazdu malickost, ktoru sme sa doteraz naucili. Ten maly plagatik na obrazku v pravo, je sprievodna akcia pre mladych. Pocas rokov, ktore sa tieto akcie organizuju este nikdy nebolo nic robene pre tinedzerov, skor to bolo robene, ako som uz pisal, pre rodiny s detmi. Takze som vymyslel tuto akciu, zbor kupil basketbalovy kos, ja som ho mal dat tomu, kto urobi najvacsi basketbalovy trik, ale pretoze sme v rez, tak vsetko je ako inak. Zacali sme s trikmi, ale ked chlapci pochopili, ze nedokazu nic, co ma ohuri, tak sme sa spolu dohodli, ze si zahraju tournament, a tak hrali, hrali a nakoniec to nevyhral jeden ale dvaja. Vsak sme v rez.
No v tomto vsetkom bol zapojeny aj Tynčelendž ktory dosiel v piatok vecer pocas toho ako som ja s cowbojom chytal strkace. Moc sme toho nechytili, ale aspon som si pokecal. Co znamena Tynčelendž? Takze v nasom pripade sa jednalo o 38 dievcat vo veku 13 az 18 plus nejaki rodicia a staff. Tento Tynčelendž je zamerany iba na dievcata, su z celych spojenych statov americkych a nejedna sa iba o drogovo zavisle, ktore sa chcu vyliecit, ale riesia sa tu vsetky druhy extremu. Od drog, alkoholu, sebevrazednych sklonov, anorexiu az po jednoducho problemove deti, co neposluchaju svojich rodicov a utekaju z domu. Cele to vedie typek Douglas, s ktorym som si sadol.... do toho isteho gaucu....ale aj co sa tyka povahy. Takze po sobote vsetci mladi nadrzani indiani z okolia vedeli, ze v Faith Family mozu najst dievcata. Co nebolo na skodu. Okrem kazdodeneho VBS (vocation bible school) sme robili na roznych projektoch naraz. Niktore baby robili plot okolo pastoroveho domu, ine pomahali v clube kde ja robim voluntira. Ja s jednym otcom sme mali na starosti skraslit nas zborovy Mikrobus, aby bol krajsi a preto ze sa prioritne vyuziva na nosenie deti, tak aby nebol iba taky obycajny. Najtazsie bolo vybrat co na neho namalujeme. Kona sme namalovali tak, ze do jednej v noci sme ho premietali projektorom na auto a v tme sa ho snazili ceruzkou obrkeslit.. zadarilo sa a pri poslednych upravach som obetoval svoju ruku a urobil par svojich odtlackov na nasho noveho bojoveho mustanga. Tak ako sme ho namalovali totiz indiani v starych casoch malovali svoje tatose a isli na nich do boja.
Popritom som sa staral, aby vsetky deti v zbore pocas VBS posluchali. A ked neposluchali, tak ich holky doniesli ku mne a ja som ich bud poslal domov, alebo sa nad nimi zmiloval:) takze jednoducho som robil policajta. Na stvrtok sme naplanovali dalsi basketbalovy turnaj. V stredu sme vybehli do ulic rozdat par letakov na stvrtkovy turnaj. Vo stvrtok to malo zacinat o siestej, no este o pol siestej som nevedel, co bude vitazna cena, ani kto vlastne pride. O 5:45 pm som bol jediny na ihrisku, a zacal som tam rozkladat repraky. Videl som, ze postupne z naseho zboru, ktory je vedla tohto ihriska, zacinaju prudit holky. Odskocil som si pre nieco domov a ked som sa vratil bolo tam asi 100 ludi, 40 ludi z okolia a 60 nasich ludi. Hralo sa 3 na 3 na jeden kos. Mali sme 14 teamov, ja som tiez hral v jednom. Pocas celeho turnaju znel krestansky rap na cele ihrisko. Po prvom kole dve holky z Tynčelendžu povedali svedectvo ako ich Boh vyslobodil z veci v ktorych boli a jedna zarepovala jeden song. Popri tom mohli vsetci ludia jest hot dogy, ktore sme mali v tom tyzdni uz asi 4. krat a to bol este len stvrtok. Nic nebolo pripravene, ale vsetko vybuchlo v tych najlepsich farbach, nebola ziadna bitka, vsetci sa bavili, s vela ludmi som sa zoznamil, mali sme aj tanecny battle, ktory sa tak nejako samovolne zrodil. Ja toto milujem, clovek moze nieco krasne naplanovat, ale nemusi to vyjst, ale ked Boh nieco planuje a my sa nechame viest, tak je to dokonale.
Do konca tyzdna sme to dobojovali s jednym okom zavretym kvoli unave a v sobotu som isiel s Izim na vylet do Black hills, pozret sa na skamenele hlavy 4 prezidentov. Neviem ako skameneli ale poznatok, ktory si odtial berem je, ze ludia v historii boli omnoho vatsi ako sme my teraz:)
V nedelu poobede cely team Tynčelendž odrazil od brehu a odcvalal domov. My sme tu ostali a v pondelok sme spravili Izimu a Makimu narodeninovu oslavu. Chystali sme sa, ze Randy, Rebecca a Nathan pojdu pozriet rodinu, ktoru uz nevideli dva roky. Setko bolo naplanovane na stredu rano, ale to by sa nemohla stat kruta dopravna nehoda v utorok poobede, v ktorej zomrela jedna 10 rocna holcina z nasho zboru a dalsi 4 ludia z rez. Dvaja chlapci z nasho zboru su v nemocnici. Takze razom sa vsetko zmenilo a caka nas smutne a pohrebne obdobie.
Je to neskutocny pohodak a s jeho zenou pomahaju uz niekolko rokov pastorom v roznych rezervaciach. On bol hlavny organizator akcie, ktora sa volala Community fun day. Nebola to ziadna tlacenka do hlavy ale jednoducha akcia pre deti a rodiny z komunity.
Vo stvrtok sa snazili dat dokopy traktacik a ked som pochopil, ze tyto ludia nie su velmi pocitacovo zdatni, tak som im ponukol svoje sluzby, ktore samozrmejme zahrnuju aj Barcine :D a tak sme s Barcou dali za 20 minut vo Worde dokopy traktak. Ked som im to ukazal, tak som sa im ospravedlnoval, ze som nemal cas a hlavne ziadny program, v ktorom by som zrobil nieco pozitivnejsieho. Oni na mna pozerali, ze nic lepsie nevideli, a nasledne mi jeho zena Diana ukazala ake mali po minule roky pozvanky a tak som pochopil. Tu je ten nas wordacky:
Vdaka Bohu si moze Boh pouzivat kazdu malickost, ktoru sme sa doteraz naucili. Ten maly plagatik na obrazku v pravo, je sprievodna akcia pre mladych. Pocas rokov, ktore sa tieto akcie organizuju este nikdy nebolo nic robene pre tinedzerov, skor to bolo robene, ako som uz pisal, pre rodiny s detmi. Takze som vymyslel tuto akciu, zbor kupil basketbalovy kos, ja som ho mal dat tomu, kto urobi najvacsi basketbalovy trik, ale pretoze sme v rez, tak vsetko je ako inak. Zacali sme s trikmi, ale ked chlapci pochopili, ze nedokazu nic, co ma ohuri, tak sme sa spolu dohodli, ze si zahraju tournament, a tak hrali, hrali a nakoniec to nevyhral jeden ale dvaja. Vsak sme v rez.No v tomto vsetkom bol zapojeny aj Tynčelendž ktory dosiel v piatok vecer pocas toho ako som ja s cowbojom chytal strkace. Moc sme toho nechytili, ale aspon som si pokecal. Co znamena Tynčelendž? Takze v nasom pripade sa jednalo o 38 dievcat vo veku 13 az 18 plus nejaki rodicia a staff. Tento Tynčelendž je zamerany iba na dievcata, su z celych spojenych statov americkych a nejedna sa iba o drogovo zavisle, ktore sa chcu vyliecit, ale riesia sa tu vsetky druhy extremu. Od drog, alkoholu, sebevrazednych sklonov, anorexiu az po jednoducho problemove deti, co neposluchaju svojich rodicov a utekaju z domu. Cele to vedie typek Douglas, s ktorym som si sadol.... do toho isteho gaucu....ale aj co sa tyka povahy. Takze po sobote vsetci mladi nadrzani indiani z okolia vedeli, ze v Faith Family mozu najst dievcata. Co nebolo na skodu. Okrem kazdodeneho VBS (vocation bible school) sme robili na roznych projektoch naraz. Niktore baby robili plot okolo pastoroveho domu, ine pomahali v clube kde ja robim voluntira. Ja s jednym otcom sme mali na starosti skraslit nas zborovy Mikrobus, aby bol krajsi a preto ze sa prioritne vyuziva na nosenie deti, tak aby nebol iba taky obycajny. Najtazsie bolo vybrat co na neho namalujeme. Kona sme namalovali tak, ze do jednej v noci sme ho premietali projektorom na auto a v tme sa ho snazili ceruzkou obrkeslit.. zadarilo sa a pri poslednych upravach som obetoval svoju ruku a urobil par svojich odtlackov na nasho noveho bojoveho mustanga. Tak ako sme ho namalovali totiz indiani v starych casoch malovali svoje tatose a isli na nich do boja.
Popritom som sa staral, aby vsetky deti v zbore pocas VBS posluchali. A ked neposluchali, tak ich holky doniesli ku mne a ja som ich bud poslal domov, alebo sa nad nimi zmiloval:) takze jednoducho som robil policajta. Na stvrtok sme naplanovali dalsi basketbalovy turnaj. V stredu sme vybehli do ulic rozdat par letakov na stvrtkovy turnaj. Vo stvrtok to malo zacinat o siestej, no este o pol siestej som nevedel, co bude vitazna cena, ani kto vlastne pride. O 5:45 pm som bol jediny na ihrisku, a zacal som tam rozkladat repraky. Videl som, ze postupne z naseho zboru, ktory je vedla tohto ihriska, zacinaju prudit holky. Odskocil som si pre nieco domov a ked som sa vratil bolo tam asi 100 ludi, 40 ludi z okolia a 60 nasich ludi. Hralo sa 3 na 3 na jeden kos. Mali sme 14 teamov, ja som tiez hral v jednom. Pocas celeho turnaju znel krestansky rap na cele ihrisko. Po prvom kole dve holky z Tynčelendžu povedali svedectvo ako ich Boh vyslobodil z veci v ktorych boli a jedna zarepovala jeden song. Popri tom mohli vsetci ludia jest hot dogy, ktore sme mali v tom tyzdni uz asi 4. krat a to bol este len stvrtok. Nic nebolo pripravene, ale vsetko vybuchlo v tych najlepsich farbach, nebola ziadna bitka, vsetci sa bavili, s vela ludmi som sa zoznamil, mali sme aj tanecny battle, ktory sa tak nejako samovolne zrodil. Ja toto milujem, clovek moze nieco krasne naplanovat, ale nemusi to vyjst, ale ked Boh nieco planuje a my sa nechame viest, tak je to dokonale.
Do konca tyzdna sme to dobojovali s jednym okom zavretym kvoli unave a v sobotu som isiel s Izim na vylet do Black hills, pozret sa na skamenele hlavy 4 prezidentov. Neviem ako skameneli ale poznatok, ktory si odtial berem je, ze ludia v historii boli omnoho vatsi ako sme my teraz:)
V nedelu poobede cely team Tynčelendž odrazil od brehu a odcvalal domov. My sme tu ostali a v pondelok sme spravili Izimu a Makimu narodeninovu oslavu. Chystali sme sa, ze Randy, Rebecca a Nathan pojdu pozriet rodinu, ktoru uz nevideli dva roky. Setko bolo naplanovane na stredu rano, ale to by sa nemohla stat kruta dopravna nehoda v utorok poobede, v ktorej zomrela jedna 10 rocna holcina z nasho zboru a dalsi 4 ludia z rez. Dvaja chlapci z nasho zboru su v nemocnici. Takze razom sa vsetko zmenilo a caka nas smutne a pohrebne obdobie.
Sunday, July 3, 2011
Pohrebne dni
Ako ste mozno niektori poculi alebo ste sa docitali v novinach, tak v JD boli a su velke povodne. Malo to aj tragicky dopad na komunitu a to ked dve zeny ktore zili v Lower Brule, zomreli. V pondelok a utorok velmi prsalo a oni cestovali z ineho mesta do Lower Brule. Cez cestu tiekla voda, oni si mysleli, ze sak tu sme uz dnes presli tak to bude v pohode, ale medzi tym kus cesty odplavilo a tak sa prepadli do priekopy. Pravdepodobne zomreli na nasledky narazu na dno ako na utopenie, lebo to bola velka vyska. Ale o inom. O tyzden neskor sa zacinaju podla miestnych zvykov rozbiehat pohreby. Preco hovorim ze rozbiehat pohreby? Lebo pred kazdym pohrebom sa tu dva dni zhromazduju ludia okolo truhly a diskutuju, jedia a modlia sa. Takze od soboty zacali pohreby. Alebo po slovensky by sme mohli napisat nieco ako Kar.
V sobotu poobede som tam s Randym isiel. Velmi zaujimava skusenost ist na pohreb cudzieho cloveka, ktoreho som v zivote nevidel, no prvy krat som tu osobu videl uz mrtvu. Cudne! Pre mna velmi! Dosiel som tam a nikoho som nepoznal ani som nevedel komu mam popriat uprimnu sustrast. Pastor Randy je v tom ale dobry, tak som za nim chodil ako tien, a snazil sa tvarit smutne. Preco hovorim ze som sa snazil? No lebo som naozaj smutny nebol, aj ked mi samozrejme bolo luto rodinnych prislusnikov. Pastor Randy isiel uplne za kazdym v miestnosti a pozdravil ho, ak ho nepoznal, tak sa zoznamil a zoznamoval aj mna. Tolko mien sa neda zapamatat a tak som sa iba smutne usmieval a pokyvoval hlavou. Vsetkym rad radom som pre istotu prial uprimnu sustrast, lebo som nevedel kto su pribuzni. No pastor Randy mi hovoril, ze kludne mozem ist povedat nieco na mikrofon, lebo oni tu v predu maju nieco ako volne mikrofony a proste koho napadne moze ist povedat nejaku prihodu s tou zomretou osobou alebo modlitbu, alebo ked niekto chce aj kazen. Skoro ma otocilo ked to povedal, v mysli som si pomyslel, ze to by som nikdy neurobil, a pre istotu som aj Randymu povedal, ze som velmi hamblivy. Citil som sa strasne cudne, byt na pohrebe cudzej osoby. Na Slovensku to je uplne ze cudne...ak nie ste rodina tak na pohrebe nemate co robit, narusat sukromnu chvilu rodiny, ked sa posledny krat lucia s milovanou osobou. Tak takto ja chapem pohreby. A nie ako tu, pastor Randy isiel za kazdym a pytal sa Ako sa maju a rozpraval im pribehy niekedy sa ludia aj smiali nahlas ako sa tam vsetci rozpravali. Po asi hodine predstavovaciek som podisiel ku stene a oprel sa o nu a tvaril sa stale smutne a snazil sa nenapadne odfotit rodinnych prislusnikov, ktori sice smutili, ale niektori boli obleceni v teplakoch. Dalsia velmi zarazajuca vec. Ked po dvoch hodinach Randy podisiel ku mne a spytal sa ci ideme domov, tak som mu s usmevom (ale stale smutym) povedal, ze ano a rad. A tak som isiel prvy von. Nevsimol som si, ze Randy sa dal zase s niekym do reci, a tak som isiel az von a tam pocujem ako niekto na mna srka. Hej, hej, hej, where are u from? A bolo to, bol som prezradeny. Otocil som sa a tam stal chlapik ako hora a pyta sa ma odkial som dosiel, a ja ze zo Slovenska a tak sme sa dali do reci, nakoniec vysvitlo, ze jeho manzelky mama bola ta osoba v rakve. Takze blizka rodina a uplne ze mi velmi dakoval, za to ze som bol na pohrebe. Zaujimave. Vecer, ked sme sa rozpravali s Randym, on mi vysvetloval, ze to tu je velka cest, ked dojde na pohreb co najviac ludi aj neznamych. Takze ked sme v pondelok isli na stale ten isty pohreb, lebo az v pondelok pochovavali telo, citil som sa trosku lepsie. Trosku! No a teraz to bolo este zaujimavejsie. Hned na zaciatku obradu katolicky farar vyzval, ze teraz je posledny okamih na rozlucenie sa s telom a tak sa Randy hned medzi prvymi pobral k truhle, ja som ostal ako prikovany pri stene....ale ako som pochopil, tak raz by to muselo prist aj na mna,...kvoli respektu a tak som sa postavil do rady, asi desat ludi stalo medzi mnou a Pastorom Randym. Pocas toho, ako som si bol pozret cudziu osobu v truhle a povedal asi dvadsiatim osobam, ktore som nepoznal, ze uprimnu sustrast, tak mi v hlave asi dvesto krat prebehlo ze ROMAN CO TU ROBIS!!!!!!! skoro mi hlava vybuchla, ale zvladol som to zase, a tak som sa mohol pokojne opriet o stenu a pockat na koniec obradu, ktory trval asi dve hodky. Bol to katolicky obrad a ked zobrali truhlu prec na cintorin, tak ja s Randym som sa pobral domov. Randy povedal, ze teraz vsetci idu na cintorin a potom sa vsetci vratia a zacina hostina. Rodina a najblizsi po pozostalej musia nakrmit vsetkych ktori dojdu. Drsne a drahe.
Takze po tomto vsetkom sme isli domov a na druhy den sme uz konecne zabehli pozriet na finalny den pohrebu tej druhej osoby. Bolo to zaujimave az na to, ze som tam bol s Randym a s troma detmi sam. Barca ostala doma s Rebeccou, lebo Rebecca musela nahle varit na ten menovany pohreb indianske chleby. Po obrade v hale sa zastup vybral na cintorin a to som vyuzil a isiel vyzdvihnut Barcu, aby sa aj ona isla pozriet. Hned potom som musel utekat domov a prezliect sa, lebo sme mali modlitby na kopci. Tradicne sme sa s Izim vdaka neuprosnemu casu vyviezli na kopec autom a po modlitbach zisli na bajkoch. Uz treti utorok tuzim aby som mohol ist na ten kopec vlastnymi pedalmi, este mi to nebolo dopriate. Ale nebojte, na bajku chodim vzdy ked akurat nie je na ceste pol metra vody. V utorok vecer sme mali nase druhe stretnutie s tinedzermi z nasho zboru. Ale o tom az za "chvilocku"!
V sobotu poobede som tam s Randym isiel. Velmi zaujimava skusenost ist na pohreb cudzieho cloveka, ktoreho som v zivote nevidel, no prvy krat som tu osobu videl uz mrtvu. Cudne! Pre mna velmi! Dosiel som tam a nikoho som nepoznal ani som nevedel komu mam popriat uprimnu sustrast. Pastor Randy je v tom ale dobry, tak som za nim chodil ako tien, a snazil sa tvarit smutne. Preco hovorim ze som sa snazil? No lebo som naozaj smutny nebol, aj ked mi samozrejme bolo luto rodinnych prislusnikov. Pastor Randy isiel uplne za kazdym v miestnosti a pozdravil ho, ak ho nepoznal, tak sa zoznamil a zoznamoval aj mna. Tolko mien sa neda zapamatat a tak som sa iba smutne usmieval a pokyvoval hlavou. Vsetkym rad radom som pre istotu prial uprimnu sustrast, lebo som nevedel kto su pribuzni. No pastor Randy mi hovoril, ze kludne mozem ist povedat nieco na mikrofon, lebo oni tu v predu maju nieco ako volne mikrofony a proste koho napadne moze ist povedat nejaku prihodu s tou zomretou osobou alebo modlitbu, alebo ked niekto chce aj kazen. Skoro ma otocilo ked to povedal, v mysli som si pomyslel, ze to by som nikdy neurobil, a pre istotu som aj Randymu povedal, ze som velmi hamblivy. Citil som sa strasne cudne, byt na pohrebe cudzej osoby. Na Slovensku to je uplne ze cudne...ak nie ste rodina tak na pohrebe nemate co robit, narusat sukromnu chvilu rodiny, ked sa posledny krat lucia s milovanou osobou. Tak takto ja chapem pohreby. A nie ako tu, pastor Randy isiel za kazdym a pytal sa Ako sa maju a rozpraval im pribehy niekedy sa ludia aj smiali nahlas ako sa tam vsetci rozpravali. Po asi hodine predstavovaciek som podisiel ku stene a oprel sa o nu a tvaril sa stale smutne a snazil sa nenapadne odfotit rodinnych prislusnikov, ktori sice smutili, ale niektori boli obleceni v teplakoch. Dalsia velmi zarazajuca vec. Ked po dvoch hodinach Randy podisiel ku mne a spytal sa ci ideme domov, tak som mu s usmevom (ale stale smutym) povedal, ze ano a rad. A tak som isiel prvy von. Nevsimol som si, ze Randy sa dal zase s niekym do reci, a tak som isiel az von a tam pocujem ako niekto na mna srka. Hej, hej, hej, where are u from? A bolo to, bol som prezradeny. Otocil som sa a tam stal chlapik ako hora a pyta sa ma odkial som dosiel, a ja ze zo Slovenska a tak sme sa dali do reci, nakoniec vysvitlo, ze jeho manzelky mama bola ta osoba v rakve. Takze blizka rodina a uplne ze mi velmi dakoval, za to ze som bol na pohrebe. Zaujimave. Vecer, ked sme sa rozpravali s Randym, on mi vysvetloval, ze to tu je velka cest, ked dojde na pohreb co najviac ludi aj neznamych. Takze ked sme v pondelok isli na stale ten isty pohreb, lebo az v pondelok pochovavali telo, citil som sa trosku lepsie. Trosku! No a teraz to bolo este zaujimavejsie. Hned na zaciatku obradu katolicky farar vyzval, ze teraz je posledny okamih na rozlucenie sa s telom a tak sa Randy hned medzi prvymi pobral k truhle, ja som ostal ako prikovany pri stene....ale ako som pochopil, tak raz by to muselo prist aj na mna,...kvoli respektu a tak som sa postavil do rady, asi desat ludi stalo medzi mnou a Pastorom Randym. Pocas toho, ako som si bol pozret cudziu osobu v truhle a povedal asi dvadsiatim osobam, ktore som nepoznal, ze uprimnu sustrast, tak mi v hlave asi dvesto krat prebehlo ze ROMAN CO TU ROBIS!!!!!!! skoro mi hlava vybuchla, ale zvladol som to zase, a tak som sa mohol pokojne opriet o stenu a pockat na koniec obradu, ktory trval asi dve hodky. Bol to katolicky obrad a ked zobrali truhlu prec na cintorin, tak ja s Randym som sa pobral domov. Randy povedal, ze teraz vsetci idu na cintorin a potom sa vsetci vratia a zacina hostina. Rodina a najblizsi po pozostalej musia nakrmit vsetkych ktori dojdu. Drsne a drahe.
No to nie je vsetko, lebo aj ta druha osoba mala pohreb a tak sme v pondelok isli cheknut ze co a ako. Dosli sme tam bubny hrali, tradicne piesne sa spievali, ludia co to popili (kavu a limonadu) a co to si aj zajedli. Randy sa hned rozbehol skusene k rakve, skontrolovat tetu. Bola tam. :( Pozreli sme si vsetky jej fotky a albumy a potom som zase ako tien kopiroval pastora Randyho na jeho ceste k zazelaniu uprimnej sustrasti pocetnej rodine posedavajucej v okoli rakvy. Ked skoncila jedna z tych heja hou tradicnych piesni, od bubna sa postavil chlapik tak asi 35ka a podisiel k nam. Nejako intuitivne som pochopil, ze to je nejaky blizky pribuzny, a ano bol to jej syn. On to cele vlastne viedol a rozhodol sa, ze to urobi velmi tradicnou cestou a tak nas zacal pozyvat nech nieco povieme na mikrofon. V tom momente bolo v hale asi tak okolo 60 az 80 ludi. Posedavali, rozpravali sa, pocuvali, niektori dokonca aj tancovali, ked hrala hudba. Nejako som nedaval pozor, obzeral som si okolie a zrazu vidim ze Randy sa zbroji na mikrofon, podisiel k nemu a zacal hovorit. Hovoril asi 5 minut o Jezisovi a o nadeji a nakoniec sa modlil. Ked dosiel naspat ku mne bol som uz rozhodnuty. Prva vec co som Randymu povedal bola, ze aj ja idem nieco povedat. Tak som dosiel za synom tej mrtvej pani a spytal sa, ci je v pohode, ked sa budem modlit svojim rodnym jazykom. A on ze ano, pohoda.....asi pocas nejakeho obradu pred tym fajcil Peyote (droga z kaktusu), lebo bol az prilis v pohode.
No a tak uz uz som vystartoval k mikrofonu a vtedy tam dosla nejaka pani a 15 minut rozpravala zazitky so zosnulou, nezrozumitelnou anglictinou. Ked skoncila, moje telo sa pohlo dopredu, dusa neverila a duch sa tesil. Dosiel som dopredu pozdravil som vsetkych a povedal im odkial som a potom som sa modlil v slovencine za nich, aby ich Boh zachranil z veci, v ktorych sa topia. (alkohol, drogy, domace nasilie, rozvratene rodiny, nezamestnanost, beznadej). Myslim ze nikto v tej miestnosti nerozumel po slovensky a to mi davalo patricne dost vela slobody. Cele to mam aj natocene, ale ukazem Vam to az vtedy ked budem zmiereny so svojim sposobom anglickeho vyjadrovania, ktory je viac nez ftipny. Takze po tomto vsetkom sme isli domov a na druhy den sme uz konecne zabehli pozriet na finalny den pohrebu tej druhej osoby. Bolo to zaujimave az na to, ze som tam bol s Randym a s troma detmi sam. Barca ostala doma s Rebeccou, lebo Rebecca musela nahle varit na ten menovany pohreb indianske chleby. Po obrade v hale sa zastup vybral na cintorin a to som vyuzil a isiel vyzdvihnut Barcu, aby sa aj ona isla pozriet. Hned potom som musel utekat domov a prezliect sa, lebo sme mali modlitby na kopci. Tradicne sme sa s Izim vdaka neuprosnemu casu vyviezli na kopec autom a po modlitbach zisli na bajkoch. Uz treti utorok tuzim aby som mohol ist na ten kopec vlastnymi pedalmi, este mi to nebolo dopriate. Ale nebojte, na bajku chodim vzdy ked akurat nie je na ceste pol metra vody. V utorok vecer sme mali nase druhe stretnutie s tinedzermi z nasho zboru. Ale o tom az za "chvilocku"!
Saturday, July 2, 2011
Kde to vlastne sme?
Takze kde to vlastne sme?
Sme v USA,v state Juzna Dakota. Juzna Dakota (dalej uz len JD) je juzne od Severnej Dakoty, zapadne od Minnesoty a Iowy, severne od Nebrasky a vychodne od Wyomingu a Montany. Najvacsie mesto v tomto state je Sioux Falls, ktory ma 136.695 obyvatelov. Stat je rozlohovo asi 4 krat vacsi ako Slovensko a ma 814 180 obyvatelov + 5 zo Slovenska. Vacsina JD je pokryta pastvinami pre dobytok, takze to tu vyzera ako na JrD. Pocasie je tu striedave ako u nas doma. Cez zimu tu byva zima a cez leto teplo.
Thursday, June 23, 2011
Druha cast prveho tyzdna v USA
Vecera v Mexickej nam velmi chutila a na ceste domov sme supli jedneho zajaca a jedneho orla. Takze sme udrzali rovnovahu okolitej fauny. Kazdopadne sme dosli domov zdravi a unaveni. Na druhy den bolo zenske stretnutie kde Barca isla a ja som ostal s detmi, z hodinky bola dvojhodinka a to v case obeda. Nieco som navaril a nieco sa aj zjedlo. Ostatok utorka sme nejako prezili, uz si presne nepametam, ale kazdopadne sme asi ucpali niekolko krat zachod ako kazdy iny den doteraz. Sice uz som na to nasiel recept. Cize, ako neucpat americky zachod? Jednoducho po kazdom druhom papieri, ktory pouzijete, musite splachnut, proste tri papiere tieto zachody nezvladaju. Je to tazko predstavitelne ale je to tak. Najlepsie by bolo mat kadibudku. Clovek sa nemusi strachovat ze mu voda zo zachoda vytece.
![]()
V utorok vecer sme boli na modlitbach na kopci, a videli sme orla a dva jelene. Asi to nebol ten, ktoreho sme zrazili, lebo lietal dost vyrovnane. V nedalekom kriku sa skryval dikobraz. Bolo super vidiet vsetko to stvorenstvo, hned mate o dovod viac dakovat Stvoritelovi. Na kopec sme sa s Easym vyviezli autom a naspat sme si to supli na bicykloch. Bola to sranda.
V stredu sme boli na pikniku, kde bol koniec koncov cely zbor cize dve rodiny. Miestne decka sa kupali v Missouri, aj ked mala podla mojho odhadu tak okolo 10 stupnov.
Vo stvrtok rano Pat a Lory, odisli do Minnesoty, kde byvaju a odtial pojdu dalej sluzit do Wiscosinu. Kazdoapdne sa im este pred tym podarilo dohodnut mi stretnutie s vedenim miestneho Boys and Girls clubu.
Neskor po obede dosli Rebecca a Randy s Nathanom. Boli sme radi, ze dosli zdravi domov.
V piatok sme sa vybrali Ja, Easy a Randy na nakup do Wallmartu. Ja som mal dlhocizny zoznam, Randy mal svoj dlhocizny zoznam a Easy mal v zozname iba jednu vec - Cars! Problem je, ze tu v Americkej maju vsetko s logom Cars, takze Easy by rad kupil aj hubky na riad, ktore maju na sebe logo rozpravky Car. NO proste s nim ist nakupovat masaker, ale dopadlo to dobre....tento krat vedel, ze nebudeme kupovat auto a tak si kupil aspon tricko s logom Cars. Podarilo sa nam vsetko kupit z nasich zoznamov okrem petrzlenu. Ale to sa da prezit. Vo Wallmarte som si kupil aj bicykel a za neho privesny vozik. To som urobil preto, aby som sa mohol pohybovat po rezervacii. A tak isto aby som mohol ist Indosom prikladom, aby sa trosku hybali, vetsina ludi tu chodi vsade autom. A ja som tu asi jediny z dospelych, okrem pastora Randyho, ktory chodi na bajku. Moj bajk je trosicku velky a tak vzbudzuje respekt. Citim sa na nom ako na koni, s tym rozdielom, ze to je bicykel.
Sobotu sme grilovali a v nedelu pre istotu tiez, ale az po zhromku, kde som viedol besiedu lebo Rebecca este nechcela brat Nathana medzi tolko ludi. Je to velmi pochopitelne a my sme boli velmi radi, ze sme trosku mohli pomoct. Ale aj tak vsetko pripravila ona, bolo to na den Otcov, takze nam to stacilo ukocirovat. Asi sa nam to aj podarilo, nikto sa nezranil a nic nezmizlo a vsetci sa najedli.
V pondelok zacal nas teoreticky prvy oficialny tyzden. O jednej som sa stretol s veducou z Mladeznickeho klubu. Presiel som vsetkymi pravidlami klubu co je asi 40 stran. Jedno pravidlo ma naozaj zaujalo a to ze nemozu byt dvaja ludia na jednom zachode v jeden cas. Mmmmm, myslim ze to je skvele pravidlo. Ale kazdopadne niektore veci su ine ako na SK, napriklad nemozem mlatit deti:) ale nie. Dba sa na to, aby bola chranena reputaciu klubu a tak isto, aby nedoslo k zneuzitiu deti. Co je velmi dobre. Vsetko som si presiel a zoznamil som sa s nejakymi ludmi a dohodol sa, ze kazdy den medzi stvrtou a siestou budem k dispozicii na sportove cinnosti pre mladych. Co sa dost, velmi, nesmierne a neuveritelne tesim. V pondelok poobede o stvrtej som tam bol ako na koni, ale nie na mojom koni ale na aute. Isiel som autom lebo bola burka. Uz som si vyberal bajk, ze pojdem v dazdi, ked nedaleko udrel blesk, razom som bajk zaparkoval naspat do zboru a isiel autom. Dobre som zrobil. Ked som dosiel do klubu prsalo a tak tam nikto nebol a tak som sa dohodol, ze dojdem v stredu, lebo v stredu mavaju softbal. Neviem co to presne je, ale kadopadne som uz v anglictine pokrocil natolko, ze som pochopil ze sa to hra s loptou. No takze v pondelok sport padol a tak som sa vybral do nedalekej posilky trosku popracovat na svojej kondicii. Ked som isiel tretie kolo svojho okruhu, tak som si vsimol, ze na hlavnej chodbe typek umyva zem. Hovorim si, ze asi ludia doniesli spinu ked vonku prsi. Ked som docvicil, tak som vysiel von a pozeram, ze popod dvere sa rube voda dovnutra. Vosiel som naspat do posilky a pozeram, ze cez druhe dvere sa tiez rube voda do vnutra. A tak som zavolal na typka, ze ci mu mozem pomoct a vtedy dosli nejaki chalani a zacali to spratavat. Problem bol, ze v posilke maju na zemi elektricke zasuvky a ked som im povedal, ze by to mali asi vypnut z prudu, tak sa na mna zo siroka usmievali, asi tuzili po afro ucesoch. Ja som sa vybral hlavnymi dverami domov, isiel som bosy, na co si budem mocit boty. Vsade bolo brutalne vela vody a tak som nasadol do auta a pomaly isiel domov. Uplny masaker. Niektore ulice vyzerali ako rieky, tak rychlo isla voda. Natocil som z toho aj video, da sa ceknut na you tube. Tu je link: http://www.youtube.com/watch?v=XnfQXryl17Y&sns=fb
Dosiel som zdravy domov a vybral som sa bosy k hlavnej rieke ceknut ci sa vylieva. Stale nam zostavali dva metre kym sa vyleje. To, co ste mohli vidiet na videu je iba voda, ktora tiekla z kopca.
Celu noc prsalo a v utorok sme boli cely den doma az do momentu, ked volali pastorovi Randymu, ze dve zeny su pohresovane. O nejaky cas nasli ich tela, boli mrtve. Zomreli ked prechadzali po hlavnej ceste cez ktoru tiekla voda z hor, problem bol ze ta tecuca voda utrhla kus cesty. Neviem presne kolko sa utrhlo, ale kazdopadne to stacilo na to, aby do toho spadli dve auta. Bolo to smutne, v Lower Brule dedine zije okolo 600 ludi a v celej rezervaci okolo 1000. Takze vsetci poznaju vsetkych. Vecerne modlitby boli na kopci ako tradicne. Randy priniesol sofar a trosku potrubil.
V utorok som kvoli tomu umrtiu nebol ani v klube, ale isiel som tam v stredu. Zoznamil som sa s nejakymi ludmi a zahral si basket. Uplne skvele. Ludom sa paci moj bajk a vsetci mi kyvaju ked idem okolo. Vsetci tinedzeri si chcu sadnut na bajk. Budem mu musiet dat meno, je to moj kon teraz a konom sa davaju mena. Sak aj Eugen ma meno. V stredu vecer bolo zhromko, na ktorom som pomahal Rebecce s detskou sluzbou.
V piatok nas caka prvy Muvi najt. Uvidime, ci pozveme na prve stretko iba mladych zo zboru alebo to rovno urobime pre celu komunitu, aj tak nevieme kolko ludi by doslo. Kazdopadne sa to bude diat a bude to nasa prva akcia.
Tesim sa na to ako vam reportnem nasledujuce dni.
PS: ako ste si vsimli, prave tymto blogom som dobehol cas. Lebo doteraz som pisal zo spomienok a teraz budem pisat uz iba zo spomienok. Takze to endzojnite!
V stredu sme boli na pikniku, kde bol koniec koncov cely zbor cize dve rodiny. Miestne decka sa kupali v Missouri, aj ked mala podla mojho odhadu tak okolo 10 stupnov.
Vo stvrtok rano Pat a Lory, odisli do Minnesoty, kde byvaju a odtial pojdu dalej sluzit do Wiscosinu. Kazdoapdne sa im este pred tym podarilo dohodnut mi stretnutie s vedenim miestneho Boys and Girls clubu.
Neskor po obede dosli Rebecca a Randy s Nathanom. Boli sme radi, ze dosli zdravi domov.
V piatok sme sa vybrali Ja, Easy a Randy na nakup do Wallmartu. Ja som mal dlhocizny zoznam, Randy mal svoj dlhocizny zoznam a Easy mal v zozname iba jednu vec - Cars! Problem je, ze tu v Americkej maju vsetko s logom Cars, takze Easy by rad kupil aj hubky na riad, ktore maju na sebe logo rozpravky Car. NO proste s nim ist nakupovat masaker, ale dopadlo to dobre....tento krat vedel, ze nebudeme kupovat auto a tak si kupil aspon tricko s logom Cars. Podarilo sa nam vsetko kupit z nasich zoznamov okrem petrzlenu. Ale to sa da prezit. Vo Wallmarte som si kupil aj bicykel a za neho privesny vozik. To som urobil preto, aby som sa mohol pohybovat po rezervacii. A tak isto aby som mohol ist Indosom prikladom, aby sa trosku hybali, vetsina ludi tu chodi vsade autom. A ja som tu asi jediny z dospelych, okrem pastora Randyho, ktory chodi na bajku. Moj bajk je trosicku velky a tak vzbudzuje respekt. Citim sa na nom ako na koni, s tym rozdielom, ze to je bicykel.
Sobotu sme grilovali a v nedelu pre istotu tiez, ale az po zhromku, kde som viedol besiedu lebo Rebecca este nechcela brat Nathana medzi tolko ludi. Je to velmi pochopitelne a my sme boli velmi radi, ze sme trosku mohli pomoct. Ale aj tak vsetko pripravila ona, bolo to na den Otcov, takze nam to stacilo ukocirovat. Asi sa nam to aj podarilo, nikto sa nezranil a nic nezmizlo a vsetci sa najedli.
V pondelok zacal nas teoreticky prvy oficialny tyzden. O jednej som sa stretol s veducou z Mladeznickeho klubu. Presiel som vsetkymi pravidlami klubu co je asi 40 stran. Jedno pravidlo ma naozaj zaujalo a to ze nemozu byt dvaja ludia na jednom zachode v jeden cas. Mmmmm, myslim ze to je skvele pravidlo. Ale kazdopadne niektore veci su ine ako na SK, napriklad nemozem mlatit deti:) ale nie. Dba sa na to, aby bola chranena reputaciu klubu a tak isto, aby nedoslo k zneuzitiu deti. Co je velmi dobre. Vsetko som si presiel a zoznamil som sa s nejakymi ludmi a dohodol sa, ze kazdy den medzi stvrtou a siestou budem k dispozicii na sportove cinnosti pre mladych. Co sa dost, velmi, nesmierne a neuveritelne tesim. V pondelok poobede o stvrtej som tam bol ako na koni, ale nie na mojom koni ale na aute. Isiel som autom lebo bola burka. Uz som si vyberal bajk, ze pojdem v dazdi, ked nedaleko udrel blesk, razom som bajk zaparkoval naspat do zboru a isiel autom. Dobre som zrobil. Ked som dosiel do klubu prsalo a tak tam nikto nebol a tak som sa dohodol, ze dojdem v stredu, lebo v stredu mavaju softbal. Neviem co to presne je, ale kadopadne som uz v anglictine pokrocil natolko, ze som pochopil ze sa to hra s loptou. No takze v pondelok sport padol a tak som sa vybral do nedalekej posilky trosku popracovat na svojej kondicii. Ked som isiel tretie kolo svojho okruhu, tak som si vsimol, ze na hlavnej chodbe typek umyva zem. Hovorim si, ze asi ludia doniesli spinu ked vonku prsi. Ked som docvicil, tak som vysiel von a pozeram, ze popod dvere sa rube voda dovnutra. Vosiel som naspat do posilky a pozeram, ze cez druhe dvere sa tiez rube voda do vnutra. A tak som zavolal na typka, ze ci mu mozem pomoct a vtedy dosli nejaki chalani a zacali to spratavat. Problem bol, ze v posilke maju na zemi elektricke zasuvky a ked som im povedal, ze by to mali asi vypnut z prudu, tak sa na mna zo siroka usmievali, asi tuzili po afro ucesoch. Ja som sa vybral hlavnymi dverami domov, isiel som bosy, na co si budem mocit boty. Vsade bolo brutalne vela vody a tak som nasadol do auta a pomaly isiel domov. Uplny masaker. Niektore ulice vyzerali ako rieky, tak rychlo isla voda. Natocil som z toho aj video, da sa ceknut na you tube. Tu je link: http://www.youtube.com/watch?v=XnfQXryl17Y&sns=fb
Dosiel som zdravy domov a vybral som sa bosy k hlavnej rieke ceknut ci sa vylieva. Stale nam zostavali dva metre kym sa vyleje. To, co ste mohli vidiet na videu je iba voda, ktora tiekla z kopca.
Celu noc prsalo a v utorok sme boli cely den doma az do momentu, ked volali pastorovi Randymu, ze dve zeny su pohresovane. O nejaky cas nasli ich tela, boli mrtve. Zomreli ked prechadzali po hlavnej ceste cez ktoru tiekla voda z hor, problem bol ze ta tecuca voda utrhla kus cesty. Neviem presne kolko sa utrhlo, ale kazdopadne to stacilo na to, aby do toho spadli dve auta. Bolo to smutne, v Lower Brule dedine zije okolo 600 ludi a v celej rezervaci okolo 1000. Takze vsetci poznaju vsetkych. Vecerne modlitby boli na kopci ako tradicne. Randy priniesol sofar a trosku potrubil.
V utorok som kvoli tomu umrtiu nebol ani v klube, ale isiel som tam v stredu. Zoznamil som sa s nejakymi ludmi a zahral si basket. Uplne skvele. Ludom sa paci moj bajk a vsetci mi kyvaju ked idem okolo. Vsetci tinedzeri si chcu sadnut na bajk. Budem mu musiet dat meno, je to moj kon teraz a konom sa davaju mena. Sak aj Eugen ma meno. V stredu vecer bolo zhromko, na ktorom som pomahal Rebecce s detskou sluzbou.
V piatok nas caka prvy Muvi najt. Uvidime, ci pozveme na prve stretko iba mladych zo zboru alebo to rovno urobime pre celu komunitu, aj tak nevieme kolko ludi by doslo. Kazdopadne sa to bude diat a bude to nasa prva akcia.
Tesim sa na to ako vam reportnem nasledujuce dni.
PS: ako ste si vsimli, prave tymto blogom som dobehol cas. Lebo doteraz som pisal zo spomienok a teraz budem pisat uz iba zo spomienok. Takze to endzojnite!
Friday, June 17, 2011
po tyzdni v LB
Presiel tyzden od momentu, kedy sme videli nad mestom duhu. A zazili sme toho viac ako sme ocakavali. V nedelu sme dosli do zhromka, ktory je vzdialeny asi desat sekund od nasho domu a v tych desiatich sekundach som Vam dal priestor na potknutie. Je to hned vedlajsia budova. Kazat mal najaky pastor, ktory mi stihol povedal, ze ma farmu s ofcami a ze mal vela roboty ich vsetky postrihat a to ani neviem ako sa vola. Uz den pred tym nas dosli pozdravit dvaja misionari z Minnesoty, ktori sa v LB starali o to, aby pocas nepritomnosti Rebeccy a Randyho vsetko islo ako ma. V nedelu rano sa tychto zodpovednych ludi pytam, ze ci s niecim mozem pomoct a oni ze nevedia co bude s detmi na besiedke. Ze ci mam nieco pripravene a Ja ze nemam ale mozem nieco vydumat. A tak som viedol besiedku pre asi 15 deti v rozpeti 11 mesiacov(Malakai) po dievca ktore ma asi 15. Hovoril som o snoch, o tom ze treba nieco urobit pre sen, ktory snivame. Nasledne vsetci museli nakreslit svoj sen. Vsetky papiere mam odlozene. Vacsinou tu chcu byt decka hracmi NBA alebo Hasicmi, je tu jedna holka co tuzi byt vojacka a potom uz iba nejake postavicky z rozpravok a jednu co chce byt bohata. Este som zabudol poznamenat, ze som hral na chvalach na djembe. Po zhromku sme boli pozvani do restauracie na obed, ale preto, lebo ti misionari si zabudli kreditku v dome, kde byvali, tak sme platili my. Boli s nami aj Chad a Cherryl. To su ludia, ktori sa staraju o poriadok v zbore. Skveli ludia, ale tazko opisatelni, musim Vam ich nahrat na video. Co viac by som Vam o nich napisal, no este asi tolko ze maju syna ma asi 4 roky vola Shylor. Vola sa tak preto lebo ked jej robili ultrazvuk tak mal ruky pred tvarou aby ho nebolo vidno. Je to velky Dakotkyn kamarat..
V nedelu vecer sa v nedalekom centre konala akcia. Tak sme vsetci isli. V kratkosti by som to asi opisal takto: hudba-country, jedlo, kopec obeznych indosov a velke ventilatory. Ale bola to inac dobra akcia, zadarmo sme sa najedli. Mam odtial aj nejake video tak ho niekde zavesim na klinec.
V pondelok nas Patt a Lory, ti co su z Minesotty, zobrali zase do Wallmartu, lebo stale sme nemali niektore veci, bez ktorych sa nam tazko zilo. Coca colu a tak:) Preto, lebo sme sa nezmestili do ich trucku tak sme si museli pozicat zborovy mikrobus, je to stary Dodge, nevlastny bratranec Eugena. Poistka na to auto plati len vtedy ked na nom jazdi Rebecca alebo Randy a tak to bol trosku risk. Ale vsetko islo ako malo az dovtedy ked sme dosli s nakupom k autu. Chceli sme vykladat z nakupnych kosikov a zrazu pozeram ze niekto cuva so svojim autom zo svojho parkovacieho miesta....isiel pomaly a plynulo ale ked bol asi pol metra od auta zacali sme kricat ze nech uz radsej zastavi lebo do nas nabura. Priskocil som k autu a pozrel dovnutra a nikto tam nesedl a nestihol som zareagovat a auto naburalo do nasho. Niekto zabudol zaradit rychlost ked zaparkoval. Dakotka bola od toho stretu aut asi meter. Zavolali sme policiu a velmi sme sa bali, aby nebolo nic znicene. Lebo ta poistka; ale nastatie vsetko bolo ok na nasom mikrobuse, typek mal dost znicene auto aj ked to bol dva krat tak velky pickup. Vdaka Bohu. Nasledne sme sa isli navecerat do Mexickej restauracie, a teraz si uz Patt a Lory nezabudli kreditku a platili oni.
V nedelu vecer sa v nedalekom centre konala akcia. Tak sme vsetci isli. V kratkosti by som to asi opisal takto: hudba-country, jedlo, kopec obeznych indosov a velke ventilatory. Ale bola to inac dobra akcia, zadarmo sme sa najedli. Mam odtial aj nejake video tak ho niekde zavesim na klinec.
V pondelok nas Patt a Lory, ti co su z Minesotty, zobrali zase do Wallmartu, lebo stale sme nemali niektore veci, bez ktorych sa nam tazko zilo. Coca colu a tak:) Preto, lebo sme sa nezmestili do ich trucku tak sme si museli pozicat zborovy mikrobus, je to stary Dodge, nevlastny bratranec Eugena. Poistka na to auto plati len vtedy ked na nom jazdi Rebecca alebo Randy a tak to bol trosku risk. Ale vsetko islo ako malo az dovtedy ked sme dosli s nakupom k autu. Chceli sme vykladat z nakupnych kosikov a zrazu pozeram ze niekto cuva so svojim autom zo svojho parkovacieho miesta....isiel pomaly a plynulo ale ked bol asi pol metra od auta zacali sme kricat ze nech uz radsej zastavi lebo do nas nabura. Priskocil som k autu a pozrel dovnutra a nikto tam nesedl a nestihol som zareagovat a auto naburalo do nasho. Niekto zabudol zaradit rychlost ked zaparkoval. Dakotka bola od toho stretu aut asi meter. Zavolali sme policiu a velmi sme sa bali, aby nebolo nic znicene. Lebo ta poistka; ale nastatie vsetko bolo ok na nasom mikrobuse, typek mal dost znicene auto aj ked to bol dva krat tak velky pickup. Vdaka Bohu. Nasledne sme sa isli navecerat do Mexickej restauracie, a teraz si uz Patt a Lory nezabudli kreditku a platili oni.
prve dni v Americkej
Takze hotel bol skvely. Je urceny pre rodiny s detmi. Izby su rozmiestnene okolo bazena. Takze clovek vyjde z izby v plafkach a supne sa do bazena, skvele! Prvy vecer som isiel spat posledny, a vstaval som prvy. O tretej rano som sa spontanne zobudil, nasledne sa zobudil aj Izrael. Zobudili sme sa hladni a mali sme dva banany a dve jablka. Barca ocistila jedno jablko s Malakaiovou plastovou lyzickou. Museli sme vyckat do pol siedmej, kym otovoria restauraciu, aby sme sa mohli ist naranajkovat. Este som nikdy nebol v hoteli prvy na ranajky. Moj dlhorocny sen sa splnil. :) Nasledne sme sa cely den kupali a poobede ked isli vsetci spat, som sa vybral ja a Izi do Wallmartu (nieco ako Tesco) aby som kupil najake ranajky a veceru na druhy den. Lebo nase deti nezvladali Americke ranajky. Kupil som par jogurtov a najake ovocie, ale viac ako za jedlo na dva dni som zaplatil za taxik. Vo filmoch to vyzera skvele ako sa prevazaju na tych zltych taxikoch, ale v realy to take pekne nie je. Bola streda a bol to aj moj narodeninovy den. Kupil som si colu:). Na veceru sme chceli ist do hotelovej restauracie. Nemali tam nic take, ako kuracia polievka od Imy, ani ziadny jogurt z Malinova. A tak sme sa rozhodli, ze najdeme najaku europsku restauraciu. Na recepcii sme sa spytali, kde je zastavka mestskych autobusov. Typek povedal, ze kusok za rohom, a tak sme sa hrdinsky vybrali do centra najst europsku restauraciu. Samozrejme sme nic nenasli, a s ohrnutym nosom sme sa vratili do hotelovej restiky a objednali si hotdogy:) a hamburgre. Easy zaspal skorej ako mu doniesli hranolky, aspon mi ostalo viac. Dakota spievala na celu restiku svoje Spievankovo. Takze tak najako vyzeral moj narodeninovy den a nas prvy v Americkej.
![]()
Na druhy den nas o pol jedenastej vyzdvihla mama toho pastora ku ktoremu sme isli a zobrala nas do nasej cielovej stanice. Cesta trvala asi tri hodiny a konecne sme dosli domov. Planovali sme, ze cestou sa zastavime vo Wallmarte a nakupime si jedlo ale vsetci cestou spali a tak isto sme mali plne auto batoziny. Takze sme vsetko najprv vylozili v dome, v ktorom byvame a potom sa vybrali do najblizsieho obchodu, ktory je asi 40 mil (64km) daleko. V obchode sme boli trosku v strese, lebo tetuska mala pred sebou este trojhodinovu cestu a my sme sa v obchode nevyznali do toho vsetkeho sa Dakota pokakala takze ju trebalo rychlo prebalit a take krasne rodicovske povinnosti. (nebojte sa prebalovala Barca) Takze ako hovorim boli sme kapanek v strese a tak sme vsetko nenakupili. Ale dost na to, aby sme nasledujuce dni prezili. Ked sme konecne dosli domov, bolo okolo pol osmej vecer a nad mestom, v ktorom stravime nasledujuce mesiace vysla duha. Krasny dar od Stvoritela!
cesta do USA
Takze vsetkych zdravim a dufam ze nas blog bude pre Vas prinosom.
Vela z Vas sa ma cez socialne siete pytate aka bola cesta do USA. No, bola drsna. Vsetko to zacalo v Budapesti, kde na letisku nevedeli vytlacit moj a Malakaiov boarding pass. Trvalo im to dost dlho a medzi tym sme tam iba tak postavali. Uz som sa tesil, ze budeme mat miesto v prvej triede, ale nepodarilo sa. Tlacili sme sa s inymi smrtelnikmi v economy class. Najprv nas cakal kratky let z Budapesti do Mnichova, to nebol problem ani pre nase tri deti. V Mnichove sme sa rychlo presunuli do letistnej haly odkial letela Lufthansa do USA. Nastupili sme do lietadla a cakal nas let, ktory trval 9 hodin a 40 minut. Ano, viem to na minuty, lebo som to pocital osobne. Nastastie sme kazdy pred sebou mali monitor a nase deti mohli pozerat rozpravky, ale ani to ich nebavilo dlho. Takze zopar statistik z lietadla: Tri spanky Malakaia, ktory mal horucku, Izi videl jednu rozpravku tri krat, dva krat pri nej zaspal, Dakota mala pred sebou monitor, ale zasadne sa pozerala do tych vedlajsich, Dakota sa dva krat pokakala, Izi bol tri krat curat, Barca dvakrat spala a raz sa spotila z Malakaia, Ja som mal jeden pokus zaspat, ale som sa radsej spotil, lebo na mne spal Malakai. Takze uplne krasny let do USA. Ked sme tam pristali Barca sa rozhodla pockat na kocik, ktory nam mali dat hned pri vystupe z lietadla. A ja som sa rozhodol po skusenostiach z minulosti, ze pojdem dopredu vystat si radu v emigracnej kontrole. A aj som si ju vystal s Easym. Barca s Makim a Daki dosli ked boli pred nami uz len 3 ludia a mne uz zacinalo lepit a zacal som spriadat plany ako zacnem pustat ludi pred seba tak, aby si to nikto zo zainteresovanych nevsimol. Nasledne ako Barca dosla nas poslali pred okienko 51 kde bol pred nami este jeden par. Hned som zacal checkovat typka, ktory bude rozhodovat, ze ci mozme ist do USA a na kolko. Bol to vysoky, na vojaka ostrihany typek s rasistickym pohladom. Idealny clovek pre nas pripad :D Nebojte este sa to vylepsi. Ked sa za nas postavili dalsi ludia, typek vyskocil zo svojej kabinky a pekne ale aj pekne nasrato im povedal, ze nech opustia jeho radu z respektu ze je neuveritelne unaveny. Skvele, pozrel som sa na Barcu a hovorim: Cim lepsim nas mohla Americka privitat ako nasrdenym americkym krizou sa zmietajucim statnym pracovnikom, ktoremu sa este neusiel denny pridel Big macov. :D Ked sme dosli na radu typek nas ani nepozdravil, ja som sa snazil byt optimisticky a hlavne usmiaty......! Jedinu vec, co som vedel je, ze musim byt iniciativny a zacat hovorit prvy, lebo som chcel ziadat o 6 mesacny pobyt na trojmesacne viza. Typek sa ma pyta kolko mam penazi...ja mu hovorim ze 500 dolarov, a on ze to mi asi nevystaci na pol roka.:) ja som sa usmial, ze to je cash, ale mam aj kreditku, dal som mu vsetky papiere ohladne nasho financovania a pozvania. Cital pozorne....a asi to precital cele. A nasledne sa ma pyta, co som povedal na ambasade, ze mi dali viza pre deti. Ja mu hovorim, ze to iste co Vam a zase som sa usmial.. On nato: VAJ AR JU LAFINK. (preco sa smejes) hmmm zmrazilo ma.......tri krat :D nasledne sa ma pyta, ze ci mam poistku a ja ze ano...a on ze nech mu ukazem papiere a ja mu nato ze ich mam vo velkej taske....on na mna pozrel....s vyrazom tigra utociaceho na korist.....a spytal sa ma.....Vies kde ste urobili chybu? .............a ja som sa uz videl ako prichadzam do Malinova a kupem sa v bazene. Ja ze neviem....a on ze VEN JU GOU HOUM.(kedy idete domov) Ja som rozumel ze: JU GO HOUM. (idete domov) a ako som teda rozmyslal nad tym bazenom, tak som mu nestihol odpovedat a tak Barca prilozila ruku k dielu a odpoveda mu, ze 6.decembra. A on nam zacal vysvetlovat, ze ked bude burka a siesteho neodideme a ostaneme este jeden den v USA, tak budeme mat problemy s emigracnym. Cely dalsi dialog som uz nepocul....kupal som sa myslou v Malinove. Barca mu podakovala za radu, on dal 5 peciatok do pasov, a odisiel, bez pozdravenia bez nicoho. Ja som zacal balit nase rozhadzane pasy, Dakota medzi tym vyburcovala svoj unaveny plac do nepricetnosti, Izrael zachranoval padajuci kocik a Barca sa snazila ukludnit placuceho Makiho. OOOOOO aky krasny a spanili vstup do USA. Nasledne nas cakali tri kontroly, a let do Sioux Falls a Ubytovanie v hoteli. V hoteli bol bazen...a tak som sa okupal aj fyzicky po dlhom pomyselnom kupani v Malinove.
Vela z Vas sa ma cez socialne siete pytate aka bola cesta do USA. No, bola drsna. Vsetko to zacalo v Budapesti, kde na letisku nevedeli vytlacit moj a Malakaiov boarding pass. Trvalo im to dost dlho a medzi tym sme tam iba tak postavali. Uz som sa tesil, ze budeme mat miesto v prvej triede, ale nepodarilo sa. Tlacili sme sa s inymi smrtelnikmi v economy class. Najprv nas cakal kratky let z Budapesti do Mnichova, to nebol problem ani pre nase tri deti. V Mnichove sme sa rychlo presunuli do letistnej haly odkial letela Lufthansa do USA. Nastupili sme do lietadla a cakal nas let, ktory trval 9 hodin a 40 minut. Ano, viem to na minuty, lebo som to pocital osobne. Nastastie sme kazdy pred sebou mali monitor a nase deti mohli pozerat rozpravky, ale ani to ich nebavilo dlho. Takze zopar statistik z lietadla: Tri spanky Malakaia, ktory mal horucku, Izi videl jednu rozpravku tri krat, dva krat pri nej zaspal, Dakota mala pred sebou monitor, ale zasadne sa pozerala do tych vedlajsich, Dakota sa dva krat pokakala, Izi bol tri krat curat, Barca dvakrat spala a raz sa spotila z Malakaia, Ja som mal jeden pokus zaspat, ale som sa radsej spotil, lebo na mne spal Malakai. Takze uplne krasny let do USA. Ked sme tam pristali Barca sa rozhodla pockat na kocik, ktory nam mali dat hned pri vystupe z lietadla. A ja som sa rozhodol po skusenostiach z minulosti, ze pojdem dopredu vystat si radu v emigracnej kontrole. A aj som si ju vystal s Easym. Barca s Makim a Daki dosli ked boli pred nami uz len 3 ludia a mne uz zacinalo lepit a zacal som spriadat plany ako zacnem pustat ludi pred seba tak, aby si to nikto zo zainteresovanych nevsimol. Nasledne ako Barca dosla nas poslali pred okienko 51 kde bol pred nami este jeden par. Hned som zacal checkovat typka, ktory bude rozhodovat, ze ci mozme ist do USA a na kolko. Bol to vysoky, na vojaka ostrihany typek s rasistickym pohladom. Idealny clovek pre nas pripad :D Nebojte este sa to vylepsi. Ked sa za nas postavili dalsi ludia, typek vyskocil zo svojej kabinky a pekne ale aj pekne nasrato im povedal, ze nech opustia jeho radu z respektu ze je neuveritelne unaveny. Skvele, pozrel som sa na Barcu a hovorim: Cim lepsim nas mohla Americka privitat ako nasrdenym americkym krizou sa zmietajucim statnym pracovnikom, ktoremu sa este neusiel denny pridel Big macov. :D Ked sme dosli na radu typek nas ani nepozdravil, ja som sa snazil byt optimisticky a hlavne usmiaty......! Jedinu vec, co som vedel je, ze musim byt iniciativny a zacat hovorit prvy, lebo som chcel ziadat o 6 mesacny pobyt na trojmesacne viza. Typek sa ma pyta kolko mam penazi...ja mu hovorim ze 500 dolarov, a on ze to mi asi nevystaci na pol roka.:) ja som sa usmial, ze to je cash, ale mam aj kreditku, dal som mu vsetky papiere ohladne nasho financovania a pozvania. Cital pozorne....a asi to precital cele. A nasledne sa ma pyta, co som povedal na ambasade, ze mi dali viza pre deti. Ja mu hovorim, ze to iste co Vam a zase som sa usmial.. On nato: VAJ AR JU LAFINK. (preco sa smejes) hmmm zmrazilo ma.......tri krat :D nasledne sa ma pyta, ze ci mam poistku a ja ze ano...a on ze nech mu ukazem papiere a ja mu nato ze ich mam vo velkej taske....on na mna pozrel....s vyrazom tigra utociaceho na korist.....a spytal sa ma.....Vies kde ste urobili chybu? .............a ja som sa uz videl ako prichadzam do Malinova a kupem sa v bazene. Ja ze neviem....a on ze VEN JU GOU HOUM.(kedy idete domov) Ja som rozumel ze: JU GO HOUM. (idete domov) a ako som teda rozmyslal nad tym bazenom, tak som mu nestihol odpovedat a tak Barca prilozila ruku k dielu a odpoveda mu, ze 6.decembra. A on nam zacal vysvetlovat, ze ked bude burka a siesteho neodideme a ostaneme este jeden den v USA, tak budeme mat problemy s emigracnym. Cely dalsi dialog som uz nepocul....kupal som sa myslou v Malinove. Barca mu podakovala za radu, on dal 5 peciatok do pasov, a odisiel, bez pozdravenia bez nicoho. Ja som zacal balit nase rozhadzane pasy, Dakota medzi tym vyburcovala svoj unaveny plac do nepricetnosti, Izrael zachranoval padajuci kocik a Barca sa snazila ukludnit placuceho Makiho. OOOOOO aky krasny a spanili vstup do USA. Nasledne nas cakali tri kontroly, a let do Sioux Falls a Ubytovanie v hoteli. V hoteli bol bazen...a tak som sa okupal aj fyzicky po dlhom pomyselnom kupani v Malinove.
Subscribe to:
Posts (Atom)