V sobotu poobede som tam s Randym isiel. Velmi zaujimava skusenost ist na pohreb cudzieho cloveka, ktoreho som v zivote nevidel, no prvy krat som tu osobu videl uz mrtvu. Cudne! Pre mna velmi! Dosiel som tam a nikoho som nepoznal ani som nevedel komu mam popriat uprimnu sustrast. Pastor Randy je v tom ale dobry, tak som za nim chodil ako tien, a snazil sa tvarit smutne. Preco hovorim ze som sa snazil? No lebo som naozaj smutny nebol, aj ked mi samozrejme bolo luto rodinnych prislusnikov. Pastor Randy isiel uplne za kazdym v miestnosti a pozdravil ho, ak ho nepoznal, tak sa zoznamil a zoznamoval aj mna. Tolko mien sa neda zapamatat a tak som sa iba smutne usmieval a pokyvoval hlavou. Vsetkym rad radom som pre istotu prial uprimnu sustrast, lebo som nevedel kto su pribuzni. No pastor Randy mi hovoril, ze kludne mozem ist povedat nieco na mikrofon, lebo oni tu v predu maju nieco ako volne mikrofony a proste koho napadne moze ist povedat nejaku prihodu s tou zomretou osobou alebo modlitbu, alebo ked niekto chce aj kazen. Skoro ma otocilo ked to povedal, v mysli som si pomyslel, ze to by som nikdy neurobil, a pre istotu som aj Randymu povedal, ze som velmi hamblivy. Citil som sa strasne cudne, byt na pohrebe cudzej osoby. Na Slovensku to je uplne ze cudne...ak nie ste rodina tak na pohrebe nemate co robit, narusat sukromnu chvilu rodiny, ked sa posledny krat lucia s milovanou osobou. Tak takto ja chapem pohreby. A nie ako tu, pastor Randy isiel za kazdym a pytal sa Ako sa maju a rozpraval im pribehy niekedy sa ludia aj smiali nahlas ako sa tam vsetci rozpravali. Po asi hodine predstavovaciek som podisiel ku stene a oprel sa o nu a tvaril sa stale smutne a snazil sa nenapadne odfotit rodinnych prislusnikov, ktori sice smutili, ale niektori boli obleceni v teplakoch. Dalsia velmi zarazajuca vec. Ked po dvoch hodinach Randy podisiel ku mne a spytal sa ci ideme domov, tak som mu s usmevom (ale stale smutym) povedal, ze ano a rad. A tak som isiel prvy von. Nevsimol som si, ze Randy sa dal zase s niekym do reci, a tak som isiel az von a tam pocujem ako niekto na mna srka. Hej, hej, hej, where are u from? A bolo to, bol som prezradeny. Otocil som sa a tam stal chlapik ako hora a pyta sa ma odkial som dosiel, a ja ze zo Slovenska a tak sme sa dali do reci, nakoniec vysvitlo, ze jeho manzelky mama bola ta osoba v rakve. Takze blizka rodina a uplne ze mi velmi dakoval, za to ze som bol na pohrebe. Zaujimave. Vecer, ked sme sa rozpravali s Randym, on mi vysvetloval, ze to tu je velka cest, ked dojde na pohreb co najviac ludi aj neznamych. Takze ked sme v pondelok isli na stale ten isty pohreb, lebo az v pondelok pochovavali telo, citil som sa trosku lepsie. Trosku! No a teraz to bolo este zaujimavejsie. Hned na zaciatku obradu katolicky farar vyzval, ze teraz je posledny okamih na rozlucenie sa s telom a tak sa Randy hned medzi prvymi pobral k truhle, ja som ostal ako prikovany pri stene....ale ako som pochopil, tak raz by to muselo prist aj na mna,...kvoli respektu a tak som sa postavil do rady, asi desat ludi stalo medzi mnou a Pastorom Randym. Pocas toho, ako som si bol pozret cudziu osobu v truhle a povedal asi dvadsiatim osobam, ktore som nepoznal, ze uprimnu sustrast, tak mi v hlave asi dvesto krat prebehlo ze ROMAN CO TU ROBIS!!!!!!! skoro mi hlava vybuchla, ale zvladol som to zase, a tak som sa mohol pokojne opriet o stenu a pockat na koniec obradu, ktory trval asi dve hodky. Bol to katolicky obrad a ked zobrali truhlu prec na cintorin, tak ja s Randym som sa pobral domov. Randy povedal, ze teraz vsetci idu na cintorin a potom sa vsetci vratia a zacina hostina. Rodina a najblizsi po pozostalej musia nakrmit vsetkych ktori dojdu. Drsne a drahe.
No to nie je vsetko, lebo aj ta druha osoba mala pohreb a tak sme v pondelok isli cheknut ze co a ako. Dosli sme tam bubny hrali, tradicne piesne sa spievali, ludia co to popili (kavu a limonadu) a co to si aj zajedli. Randy sa hned rozbehol skusene k rakve, skontrolovat tetu. Bola tam. :( Pozreli sme si vsetky jej fotky a albumy a potom som zase ako tien kopiroval pastora Randyho na jeho ceste k zazelaniu uprimnej sustrasti pocetnej rodine posedavajucej v okoli rakvy. Ked skoncila jedna z tych heja hou tradicnych piesni, od bubna sa postavil chlapik tak asi 35ka a podisiel k nam. Nejako intuitivne som pochopil, ze to je nejaky blizky pribuzny, a ano bol to jej syn. On to cele vlastne viedol a rozhodol sa, ze to urobi velmi tradicnou cestou a tak nas zacal pozyvat nech nieco povieme na mikrofon. V tom momente bolo v hale asi tak okolo 60 az 80 ludi. Posedavali, rozpravali sa, pocuvali, niektori dokonca aj tancovali, ked hrala hudba. Nejako som nedaval pozor, obzeral som si okolie a zrazu vidim ze Randy sa zbroji na mikrofon, podisiel k nemu a zacal hovorit. Hovoril asi 5 minut o Jezisovi a o nadeji a nakoniec sa modlil. Ked dosiel naspat ku mne bol som uz rozhodnuty. Prva vec co som Randymu povedal bola, ze aj ja idem nieco povedat. Tak som dosiel za synom tej mrtvej pani a spytal sa, ci je v pohode, ked sa budem modlit svojim rodnym jazykom. A on ze ano, pohoda.....asi pocas nejakeho obradu pred tym fajcil Peyote (droga z kaktusu), lebo bol az prilis v pohode.
No a tak uz uz som vystartoval k mikrofonu a vtedy tam dosla nejaka pani a 15 minut rozpravala zazitky so zosnulou, nezrozumitelnou anglictinou. Ked skoncila, moje telo sa pohlo dopredu, dusa neverila a duch sa tesil. Dosiel som dopredu pozdravil som vsetkych a povedal im odkial som a potom som sa modlil v slovencine za nich, aby ich Boh zachranil z veci, v ktorych sa topia. (alkohol, drogy, domace nasilie, rozvratene rodiny, nezamestnanost, beznadej). Myslim ze nikto v tej miestnosti nerozumel po slovensky a to mi davalo patricne dost vela slobody. Cele to mam aj natocene, ale ukazem Vam to az vtedy ked budem zmiereny so svojim sposobom anglickeho vyjadrovania, ktory je viac nez ftipny. Takze po tomto vsetkom sme isli domov a na druhy den sme uz konecne zabehli pozriet na finalny den pohrebu tej druhej osoby. Bolo to zaujimave az na to, ze som tam bol s Randym a s troma detmi sam. Barca ostala doma s Rebeccou, lebo Rebecca musela nahle varit na ten menovany pohreb indianske chleby. Po obrade v hale sa zastup vybral na cintorin a to som vyuzil a isiel vyzdvihnut Barcu, aby sa aj ona isla pozriet. Hned potom som musel utekat domov a prezliect sa, lebo sme mali modlitby na kopci. Tradicne sme sa s Izim vdaka neuprosnemu casu vyviezli na kopec autom a po modlitbach zisli na bajkoch. Uz treti utorok tuzim aby som mohol ist na ten kopec vlastnymi pedalmi, este mi to nebolo dopriate. Ale nebojte, na bajku chodim vzdy ked akurat nie je na ceste pol metra vody. V utorok vecer sme mali nase druhe stretnutie s tinedzermi z nasho zboru. Ale o tom az za "chvilocku"!
