Honeymoon revival 1/2

Polovica je velmi pekne slovo. Polovica je ako jalovica, len nesmrdi. Polovica je ako palica, len sa nelame. Polovica je ako parenica, len sa netoci. Polovica je ako palenica, len z nej na druhy den hlava neboli. Polovica je ako cela, len je polovica.
Romanov vyplod

Od posledneho blogu preslo nieco viac ako pol mesiaca a my sme boli na vylete. Bol to taky maly rodinny vylet, nazvali sme ho Honeymoon revival a to preto, lebo to bola repriza nasej svadobnej cesty. Ale ako viete, opakovany vtip uz nie je vtipom a asi to plati aj pri svadobnej ceste. Ani opakovana svadobka uz nie je svadobka. No minimalne kvoli nasim trom kriklunom, ktorych milujeme nadovsetko, ale keby mali gombik ktorym by sa dal vypnut zvuk, v niektorych chvilach by sa lahsie dychalo. Sak rodicia to poznaju. No som clovek a clovekovia chcu to co nemaju, a ti co to maju, chcu zase to, co nemaju. A tak to ide dokola. Vo stvrtok rano sme chceli vyrazit o osmej, avsak podarilo sa nam az o desiatej. Barca napiekla vajickove chleby, z americkych nekonecne trvacnych toastovych chlebov, takze chutili nekonecne makko, co pri vajickovych chleboch nie je velmi vyhladavana kondicia, ale nahaj tak, zjedli sa! Cestovali sme 4 hodiny a v urcitych momentoch som si musel dat sluchadla na usi, aby som vedel soferovat bez toho, aby mi neexplodovala hlava z kriku nasich deti. Tym nechcem povedat, ze oni placu, to len oni komunikuju extremne nahlas. Clovek by povedal, ze sa asi doma naucili, od rodicov odkukali, ale to nie je mozne. Ja a Barca sme take tiche, nenapadne postavicky ledva zvuk vydame. Ale dosli sme do Rapid city, naplanovane sme mali dve veci, Indiansky obchod a Bear Country. Vdaka vymozenostiam techniky a reklamnym tabulam sme nasli obchod docela lahko, zaparkovat tiez nebol problem, ako sa na prvy pohlad zdalo. Z prveho miesta tesne pred obchodom nas vyhodil policajt, kvoli tomu, ze uzavierali celu cestu. Tak sme nasli ine miesto a zaparkovali. Odbehli si do obchodu, no nie je to len taky hocijaky obchod. Je to obchod a muzeum. O to tahsie s troma detmi, ktorych ruky chytaju vsetko na co dotiahnu. Takze z krasnej romantickej prechadzky po muzeobchode bolo: "hej, Easy nechytaj to, Daky to mozes rozbit, davaj pozor, Maky to nemozes cmulat." jednoducho idylka. Barcu skoro prastilo o zem, lebo v jednom kute mali zlavy na goralky a ja som zabudol na cas. Takze z toho bola klasicka prehankova hadka, ktora nemala ziadne dohry ani vyhry. 

Po skoro dvoch hodinach sme odisli, sadli do auta, a odcvalali do Bear Country. Cestou do Bear Country nam zaspali deti. Takze po dvadsiatich minutach spanku sme ich museli zobudit, lebo sak kvoli nim sme tam isli. Kvalitne nacasovanie detskeho spanku je dolezite pre pokojne manzelstvo, ako sa hovori a aj pravda to je. Ale tento krat sme sa nepohadali, sak sa mame radi a nebol velmi dovod, vozili sme sa v aute a obzerali jelene, vlkov, medvede a bizony, ktore tam neboli. Neskor sme aj z auta vystupili a checkli malych medvedov. Ked sme dosli k autu, tak sme nasli pokutu za stieracom. Pozeram okolo seba, ze parkujem v arealy Bear Country, tak ako som mohol dostat pokutu, az po precitani som zistil, ze to sme si doniesli z predosleho parkovania pred muzeobchodom. Pokuta vo vyske, ktora nam vyrazila dych. Museli sme zaplatit celych 5 dolarov. Najlepsie, ze to clovek musi zaplatit hned tam, kde to najde, lenze my sme to nenasli tam kde sme to dostali a vracat sa do mesta kvoli pokute tak to by navysilo pokutu o dalsich 10 dolarov. Nakoniec sme volali Randymu a vybavili sme to az po prichode domov. Po Bear Country sme isli spat k Flinstonovcom. Flinstonovci maju totiz stanove mestecko v Black hills, keby ste nevedeli. Pred siestimi rokmi na nasej svadobke sme prvu noc prespali v stane a druhu v chatke. Tento krat sme spali uz prvu noc v chatke, a ked nase hlasne deti stichli, tak som urobil ohnik, a potom som isiel zobudit Barcu, ktora klasicky zadrichmala s deturencami po unavnom cestovnom dni. A este sme co to hodinku posedeli pri ohniku, velmi pekne na tom bolo to, ze tam bolo ticho. Lebo rano uz ticho nebolo, o osmej som musel vstat, lebo sa to uz nedalo vydrzat - musel som ist curat. Na ranajkach sme mali aj navstevu v podobe vevericiek. Nasim detom to bolo ukradnute, mali totiz svoj nutelovy chleba. Medzi deviatou a desiatou sme boli dohodnuti so starkymi z Rapid city, ze ich dojdeme pozriet.

Kto su starki z Rapid city? Fuuu, ked Vam poviem dlhy pribeh v kratkosti, tak to bude vyzerat asi takto. 6 rokov dozadu, na nasej svadobke: Mal som na sebe tricko Stuttgart, ked sme boli rano v zbore, Ona (stara teta) ma videla, a ona pochadza zo Stuttgartu a tak sa mi prihovorila, ze ci som aj ja odtial a ja ze nie, ze som zo Slovenska. A ona ze jej manzel ma predkov v Bohemii, a tak nas pozvali na obed, neskor nam dali izbu, kde sme praspali jednu noc, a na druhy den nas ich sused povozil po horach na konoch. Skvely zazitok.

Takze po siestich rokov sme si zistili ich cislo a isli sme ich pozriet. Boli skoro nezmeneni. Len teta stale opakovala dokola tie iste informacie, asi staroba klope na dvere. Bolo u nich velmi prijemne prvu hodinku, nase deti boli hamblive a tak nebehali, neskakali a nekricali. Vsetko to zacali robit az po hodinke. Nastastie sa im nepodarilo nic rozbit. No, vlastne to nie je celkom pravda, lebo od starkych dostali take velke plastove auto. A to sa im cestou do Oglaly, nasej druhej destinacie, podarilo rozbit, ale to uz starki nevedia, takze pssst. Pred tym ako sme vyrazili na cestu do Oglaly, co je asi tri hodiny cesty, sme sa zastavili v Cozmos mystery area. Miesto, kde neplatia fyzikalne zakony, aspon to hovoria. Bola to docela sranda, az na to, ze nase deti behali aj tam kde nemali. Myslim, ze tam budeme musiet ist este raz, ked deti budu mat okolo desat rokov, lebo tie nase este gravitacnym zakonom nechapu. O tom, co sa dialo potom, si budete moct precitat uz zajtra.