Je to neskutocny pohodak a s jeho zenou pomahaju uz niekolko rokov pastorom v roznych rezervaciach. On bol hlavny organizator akcie, ktora sa volala Community fun day. Nebola to ziadna tlacenka do hlavy ale jednoducha akcia pre deti a rodiny z komunity.
Vo stvrtok sa snazili dat dokopy traktacik a ked som pochopil, ze tyto ludia nie su velmi pocitacovo zdatni, tak som im ponukol svoje sluzby, ktore samozrmejme zahrnuju aj Barcine :D a tak sme s Barcou dali za 20 minut vo Worde dokopy traktak. Ked som im to ukazal, tak som sa im ospravedlnoval, ze som nemal cas a hlavne ziadny program, v ktorom by som zrobil nieco pozitivnejsieho. Oni na mna pozerali, ze nic lepsie nevideli, a nasledne mi jeho zena Diana ukazala ake mali po minule roky pozvanky a tak som pochopil. Tu je ten nas wordacky:
Vdaka Bohu si moze Boh pouzivat kazdu malickost, ktoru sme sa doteraz naucili. Ten maly plagatik na obrazku v pravo, je sprievodna akcia pre mladych. Pocas rokov, ktore sa tieto akcie organizuju este nikdy nebolo nic robene pre tinedzerov, skor to bolo robene, ako som uz pisal, pre rodiny s detmi. Takze som vymyslel tuto akciu, zbor kupil basketbalovy kos, ja som ho mal dat tomu, kto urobi najvacsi basketbalovy trik, ale pretoze sme v rez, tak vsetko je ako inak. Zacali sme s trikmi, ale ked chlapci pochopili, ze nedokazu nic, co ma ohuri, tak sme sa spolu dohodli, ze si zahraju tournament, a tak hrali, hrali a nakoniec to nevyhral jeden ale dvaja. Vsak sme v rez.No v tomto vsetkom bol zapojeny aj Tynčelendž ktory dosiel v piatok vecer pocas toho ako som ja s cowbojom chytal strkace. Moc sme toho nechytili, ale aspon som si pokecal. Co znamena Tynčelendž? Takze v nasom pripade sa jednalo o 38 dievcat vo veku 13 az 18 plus nejaki rodicia a staff. Tento Tynčelendž je zamerany iba na dievcata, su z celych spojenych statov americkych a nejedna sa iba o drogovo zavisle, ktore sa chcu vyliecit, ale riesia sa tu vsetky druhy extremu. Od drog, alkoholu, sebevrazednych sklonov, anorexiu az po jednoducho problemove deti, co neposluchaju svojich rodicov a utekaju z domu. Cele to vedie typek Douglas, s ktorym som si sadol.... do toho isteho gaucu....ale aj co sa tyka povahy. Takze po sobote vsetci mladi nadrzani indiani z okolia vedeli, ze v Faith Family mozu najst dievcata. Co nebolo na skodu. Okrem kazdodeneho VBS (vocation bible school) sme robili na roznych projektoch naraz. Niktore baby robili plot okolo pastoroveho domu, ine pomahali v clube kde ja robim voluntira. Ja s jednym otcom sme mali na starosti skraslit nas zborovy Mikrobus, aby bol krajsi a preto ze sa prioritne vyuziva na nosenie deti, tak aby nebol iba taky obycajny. Najtazsie bolo vybrat co na neho namalujeme. Kona sme namalovali tak, ze do jednej v noci sme ho premietali projektorom na auto a v tme sa ho snazili ceruzkou obrkeslit.. zadarilo sa a pri poslednych upravach som obetoval svoju ruku a urobil par svojich odtlackov na nasho noveho bojoveho mustanga. Tak ako sme ho namalovali totiz indiani v starych casoch malovali svoje tatose a isli na nich do boja.
Popritom som sa staral, aby vsetky deti v zbore pocas VBS posluchali. A ked neposluchali, tak ich holky doniesli ku mne a ja som ich bud poslal domov, alebo sa nad nimi zmiloval:) takze jednoducho som robil policajta. Na stvrtok sme naplanovali dalsi basketbalovy turnaj. V stredu sme vybehli do ulic rozdat par letakov na stvrtkovy turnaj. Vo stvrtok to malo zacinat o siestej, no este o pol siestej som nevedel, co bude vitazna cena, ani kto vlastne pride. O 5:45 pm som bol jediny na ihrisku, a zacal som tam rozkladat repraky. Videl som, ze postupne z naseho zboru, ktory je vedla tohto ihriska, zacinaju prudit holky. Odskocil som si pre nieco domov a ked som sa vratil bolo tam asi 100 ludi, 40 ludi z okolia a 60 nasich ludi. Hralo sa 3 na 3 na jeden kos. Mali sme 14 teamov, ja som tiez hral v jednom. Pocas celeho turnaju znel krestansky rap na cele ihrisko. Po prvom kole dve holky z Tynčelendžu povedali svedectvo ako ich Boh vyslobodil z veci v ktorych boli a jedna zarepovala jeden song. Popri tom mohli vsetci ludia jest hot dogy, ktore sme mali v tom tyzdni uz asi 4. krat a to bol este len stvrtok. Nic nebolo pripravene, ale vsetko vybuchlo v tych najlepsich farbach, nebola ziadna bitka, vsetci sa bavili, s vela ludmi som sa zoznamil, mali sme aj tanecny battle, ktory sa tak nejako samovolne zrodil. Ja toto milujem, clovek moze nieco krasne naplanovat, ale nemusi to vyjst, ale ked Boh nieco planuje a my sa nechame viest, tak je to dokonale.
Do konca tyzdna sme to dobojovali s jednym okom zavretym kvoli unave a v sobotu som isiel s Izim na vylet do Black hills, pozret sa na skamenele hlavy 4 prezidentov. Neviem ako skameneli ale poznatok, ktory si odtial berem je, ze ludia v historii boli omnoho vatsi ako sme my teraz:)
V nedelu poobede cely team Tynčelendž odrazil od brehu a odcvalal domov. My sme tu ostali a v pondelok sme spravili Izimu a Makimu narodeninovu oslavu. Chystali sme sa, ze Randy, Rebecca a Nathan pojdu pozriet rodinu, ktoru uz nevideli dva roky. Setko bolo naplanovane na stredu rano, ale to by sa nemohla stat kruta dopravna nehoda v utorok poobede, v ktorej zomrela jedna 10 rocna holcina z nasho zboru a dalsi 4 ludia z rez. Dvaja chlapci z nasho zboru su v nemocnici. Takze razom sa vsetko zmenilo a caka nas smutne a pohrebne obdobie.
No comments:
Post a Comment