Honeymoon revival 2/2

Z Cozmos sme isli na obed do klasickej americkej rodinnej restauracie, v ktorej z reproduktorov znelo reggea a cely personal bol z Jamajky. Po americkom obede sme sa s bolestami brucha pobrali do Oglaly. Cesta bola dobra az na to, ze som si chcel urobit nejake fotky a moje male zastavenie zobudilo deti, co sposobilo dalsiu hlucnu komunikaciu v aute. Ked sme dosli do Oglaly boli asi tri hodiny po obede. Cakali nas tam stari znami Eric, Leon a Mary. Eric je typek, ktory nam ako jediny odpisal pred troma rokmi na moj email, ktory som poslal do desiatich roznych zborov v indianskych rezervaciach v Juznej Dakote. Nasu kominikaciu cez email sme vyvrcholili navstevou Oglaly pred troma rokmi hned po ukonceni nasej biblickej skoly v Dansku. V Oglale sme stravili dva tyzdne a pocas tych dvoch tyzdnov nas Eric zobral do Lower Brule a zoznamil nas s pastorom Randym a Rebeccou. Takze diky bracho, ze si sa nechal viest Bohom. Pred troma rokmi, ked sme dosli do Oglaly, to bolo ako dojst do raja. V prvom rade Eric a Leon su dvaja neuveritelni pohodaci, s ktorymi som bol hned na rovnakej vlnovej dlzke. V druhom rade uprostred Pine Ridge, ktora bola moja vysnivana rezervacia boli tyto dvaja typci, ktori miluju anglicku futbalovu ligu a kazdy vikend si natocia vsetky zapasy a potom to cely tyzden pozeraju. V tretom rade praca, ktoru robia bola moja uplne ze najviac uplne vysnivana misijna praca na svete, ako sa hovori. Praca v telocvicni s mladymi ludmi. Napln prace? Cely den hras rozne sporty s mladymi ludmi, a popri tom a v tom vsetkom im svedcis o Jezisovi. Uplne tazky IDEAL. ale ako sa hovori: Clovek mieni Pan Boh meni! Ked ma pred troma rokmi zobrali do Lower Brule, tak ma cele tri dni bolela hlava, ked uz mam byt uprimny. Necitil som sa v LB vobec dobre. Ked sme pred troma rokmi dosli domov, tak som Barci povedal, ze jedina cesta je Oglala, ale dali sme to pred Boha, nech on rozhodne sak o nom to predsa je. A zistili sme, ze nase dve priority boli splnene v LB a nie v Oglale. Prva priorita bola, ze chceme ist na miesto, kde bude potreba. V Lower Brule boli v tom case iba Rebecca a Randy, tak ako by boli aj dnes, a v Oglale bol team zlozeny asi zo 6 ludi. Nasa druha priorita bola, ze nasi krikluni budu mat priestor, kde sa budu moct hrat. V Oglale bolo v tom case jedno male nefunkcne a zaprasene detske ihrisko s klincami a sklom na striedacku. Naopak v LB su tri krasne ihriska, ktore su vzdialene do desat minut peso. No co Vam poviem. Ked som pred troma mesiacmi prisiel do Lower Brule, presne ten isty pocit, ktory som mal pred troma rokmi z Oglaly som mal z Lower Brule, cize raj. Raj zneje ako keby tu mali byt plaze a slunecko, ale ja hovorim o misionarskom raji. A co je misionarsky raj? Vedomie ze Boh ta tam chce mat a k tomu beznadej a chudoba. No ale vratme sa do pritomnosti.

Po troch rokoch som dosiel do Oglaly na navstevu, privital ma Eric, mimochodom on je pastor, so slovami ze akurat zacina hrat Everton, ze som dosiel akurat na cas. Po vybaleni som mal aj prilezitost pokecat si s Ericom osamote, a bolo to skvele, a vzdy je to skvele, ked stretnes cloveka, ktoreho vlastne nepoznas, ale ako keby si ho poznal cely zivot. Ako keby si nasiel strateneho priatela. V nedelu kazal Leon, ktory mimochodom veri, ze BIGFOOT naozaj existoval. Ale to nie je nic vynimocne, lebo Leon je zid s talinskymi predkami a nemeckym menom, ktory mal predkov v Pensylvanii, ale detstvo prezil na Floride. Jeho zena Mary je z Nemecka a pred troma rokmi bola ona ta, ktora dosla robit misionarku do Oglaly. Bolo prijemne stretnut niekoho s europskym myslenim po dlhom case, velmi osviezujuce, ako sa hovori. Ale spat! Leon mal skvelu kazen, velmi motivacnu, a bola to kazen, ktoru by kazdy profesor na biblickej skole nazval ukazkovou. Pouzil vsetky aspekty uputania ludskej pozornosti ake sa len daju pouzit. Po zbore, sme si pozreli zapas Manchestru United s Arsenalom. Takze uprostred nicoho v strede Indianskej rezervacie v USA, som si mohol pozriet zapas United, ktory sme ako niektori viete vyhrali 8:2 na plazmovej televizii. Takze dakujem chlapci. A kde bola Barca a deti pocas toho ako sme boli v Oglale? Co ja viem? ale nie!......aj ked to tak nezneje, boli sme vela vonku na ihrisku, ktore je uz medzi casom zrekonstruovane. Barca takisto pomohla a vysvetlila Erikovi nieco ohladne webstranky. Takze aj ona mohla pouzit svoj talent. Ceresnickou na torte bolo, ze som si po troch mesiacoch bez futbalu mohol zakopat s tymito skvelymi bozimi muzmi. Uzil som si to a ked sa zotmelo, vyrazili sme na cestu. Neskoro v noci sme dosli domov do Lower Brule, oddychnuti a nazhaveni na dalsie velke veci, ktore ma Boh pripravene pre nas a pre Lower Brule.

A uplne na zaver chcem sharenut jedno zaujimave posolstvo: Jeden pastor raz sedel na zachode a ako on hovori, vela krat pocul Boha hovorit, ale vtedy to bolo asi najsilnejsie. A bol to cas, ked sa ten pastor, ktory bol v indianskej rezervaci, pytal Boha, preco si si ma vybral na tuto sluzbu, preco ja. Sak je tolko lepsich ludi, sikovnejsich a talentovanejsich. Preco ja. A Boh na to: Si tu preto, lebo teba chcem zachranit! Teba chcem spasit.

Dozblogovania!

Honeymoon revival 1/2

Polovica je velmi pekne slovo. Polovica je ako jalovica, len nesmrdi. Polovica je ako palica, len sa nelame. Polovica je ako parenica, len sa netoci. Polovica je ako palenica, len z nej na druhy den hlava neboli. Polovica je ako cela, len je polovica.
Romanov vyplod

Od posledneho blogu preslo nieco viac ako pol mesiaca a my sme boli na vylete. Bol to taky maly rodinny vylet, nazvali sme ho Honeymoon revival a to preto, lebo to bola repriza nasej svadobnej cesty. Ale ako viete, opakovany vtip uz nie je vtipom a asi to plati aj pri svadobnej ceste. Ani opakovana svadobka uz nie je svadobka. No minimalne kvoli nasim trom kriklunom, ktorych milujeme nadovsetko, ale keby mali gombik ktorym by sa dal vypnut zvuk, v niektorych chvilach by sa lahsie dychalo. Sak rodicia to poznaju. No som clovek a clovekovia chcu to co nemaju, a ti co to maju, chcu zase to, co nemaju. A tak to ide dokola. Vo stvrtok rano sme chceli vyrazit o osmej, avsak podarilo sa nam az o desiatej. Barca napiekla vajickove chleby, z americkych nekonecne trvacnych toastovych chlebov, takze chutili nekonecne makko, co pri vajickovych chleboch nie je velmi vyhladavana kondicia, ale nahaj tak, zjedli sa! Cestovali sme 4 hodiny a v urcitych momentoch som si musel dat sluchadla na usi, aby som vedel soferovat bez toho, aby mi neexplodovala hlava z kriku nasich deti. Tym nechcem povedat, ze oni placu, to len oni komunikuju extremne nahlas. Clovek by povedal, ze sa asi doma naucili, od rodicov odkukali, ale to nie je mozne. Ja a Barca sme take tiche, nenapadne postavicky ledva zvuk vydame. Ale dosli sme do Rapid city, naplanovane sme mali dve veci, Indiansky obchod a Bear Country. Vdaka vymozenostiam techniky a reklamnym tabulam sme nasli obchod docela lahko, zaparkovat tiez nebol problem, ako sa na prvy pohlad zdalo. Z prveho miesta tesne pred obchodom nas vyhodil policajt, kvoli tomu, ze uzavierali celu cestu. Tak sme nasli ine miesto a zaparkovali. Odbehli si do obchodu, no nie je to len taky hocijaky obchod. Je to obchod a muzeum. O to tahsie s troma detmi, ktorych ruky chytaju vsetko na co dotiahnu. Takze z krasnej romantickej prechadzky po muzeobchode bolo: "hej, Easy nechytaj to, Daky to mozes rozbit, davaj pozor, Maky to nemozes cmulat." jednoducho idylka. Barcu skoro prastilo o zem, lebo v jednom kute mali zlavy na goralky a ja som zabudol na cas. Takze z toho bola klasicka prehankova hadka, ktora nemala ziadne dohry ani vyhry. 

Po skoro dvoch hodinach sme odisli, sadli do auta, a odcvalali do Bear Country. Cestou do Bear Country nam zaspali deti. Takze po dvadsiatich minutach spanku sme ich museli zobudit, lebo sak kvoli nim sme tam isli. Kvalitne nacasovanie detskeho spanku je dolezite pre pokojne manzelstvo, ako sa hovori a aj pravda to je. Ale tento krat sme sa nepohadali, sak sa mame radi a nebol velmi dovod, vozili sme sa v aute a obzerali jelene, vlkov, medvede a bizony, ktore tam neboli. Neskor sme aj z auta vystupili a checkli malych medvedov. Ked sme dosli k autu, tak sme nasli pokutu za stieracom. Pozeram okolo seba, ze parkujem v arealy Bear Country, tak ako som mohol dostat pokutu, az po precitani som zistil, ze to sme si doniesli z predosleho parkovania pred muzeobchodom. Pokuta vo vyske, ktora nam vyrazila dych. Museli sme zaplatit celych 5 dolarov. Najlepsie, ze to clovek musi zaplatit hned tam, kde to najde, lenze my sme to nenasli tam kde sme to dostali a vracat sa do mesta kvoli pokute tak to by navysilo pokutu o dalsich 10 dolarov. Nakoniec sme volali Randymu a vybavili sme to az po prichode domov. Po Bear Country sme isli spat k Flinstonovcom. Flinstonovci maju totiz stanove mestecko v Black hills, keby ste nevedeli. Pred siestimi rokmi na nasej svadobke sme prvu noc prespali v stane a druhu v chatke. Tento krat sme spali uz prvu noc v chatke, a ked nase hlasne deti stichli, tak som urobil ohnik, a potom som isiel zobudit Barcu, ktora klasicky zadrichmala s deturencami po unavnom cestovnom dni. A este sme co to hodinku posedeli pri ohniku, velmi pekne na tom bolo to, ze tam bolo ticho. Lebo rano uz ticho nebolo, o osmej som musel vstat, lebo sa to uz nedalo vydrzat - musel som ist curat. Na ranajkach sme mali aj navstevu v podobe vevericiek. Nasim detom to bolo ukradnute, mali totiz svoj nutelovy chleba. Medzi deviatou a desiatou sme boli dohodnuti so starkymi z Rapid city, ze ich dojdeme pozriet.

Kto su starki z Rapid city? Fuuu, ked Vam poviem dlhy pribeh v kratkosti, tak to bude vyzerat asi takto. 6 rokov dozadu, na nasej svadobke: Mal som na sebe tricko Stuttgart, ked sme boli rano v zbore, Ona (stara teta) ma videla, a ona pochadza zo Stuttgartu a tak sa mi prihovorila, ze ci som aj ja odtial a ja ze nie, ze som zo Slovenska. A ona ze jej manzel ma predkov v Bohemii, a tak nas pozvali na obed, neskor nam dali izbu, kde sme praspali jednu noc, a na druhy den nas ich sused povozil po horach na konoch. Skvely zazitok.

Takze po siestich rokov sme si zistili ich cislo a isli sme ich pozriet. Boli skoro nezmeneni. Len teta stale opakovala dokola tie iste informacie, asi staroba klope na dvere. Bolo u nich velmi prijemne prvu hodinku, nase deti boli hamblive a tak nebehali, neskakali a nekricali. Vsetko to zacali robit az po hodinke. Nastastie sa im nepodarilo nic rozbit. No, vlastne to nie je celkom pravda, lebo od starkych dostali take velke plastove auto. A to sa im cestou do Oglaly, nasej druhej destinacie, podarilo rozbit, ale to uz starki nevedia, takze pssst. Pred tym ako sme vyrazili na cestu do Oglaly, co je asi tri hodiny cesty, sme sa zastavili v Cozmos mystery area. Miesto, kde neplatia fyzikalne zakony, aspon to hovoria. Bola to docela sranda, az na to, ze nase deti behali aj tam kde nemali. Myslim, ze tam budeme musiet ist este raz, ked deti budu mat okolo desat rokov, lebo tie nase este gravitacnym zakonom nechapu. O tom, co sa dialo potom, si budete moct precitat uz zajtra.