prve dni v Americkej

Takze hotel bol skvely. Je urceny pre rodiny s detmi. Izby su rozmiestnene okolo bazena. Takze clovek vyjde z izby v plafkach a supne sa do bazena, skvele! Prvy vecer som isiel spat posledny, a vstaval som prvy. O tretej rano som sa spontanne zobudil, nasledne sa zobudil aj Izrael. Zobudili sme sa hladni a mali sme dva banany a dve jablka. Barca ocistila jedno jablko s Malakaiovou plastovou lyzickou. Museli sme vyckat do pol siedmej, kym otovoria restauraciu, aby sme sa mohli ist naranajkovat. Este som nikdy nebol v hoteli prvy na ranajky. Moj dlhorocny sen sa splnil. :) Nasledne sme sa cely den kupali a poobede ked isli vsetci spat, som sa vybral ja a Izi do Wallmartu (nieco ako Tesco) aby som kupil najake ranajky a veceru na druhy den. Lebo nase deti nezvladali Americke ranajky. Kupil som par jogurtov a najake ovocie, ale viac ako za jedlo na dva dni som zaplatil za taxik. Vo filmoch to vyzera skvele ako sa prevazaju na tych zltych taxikoch, ale v realy to take pekne nie je. Bola streda a bol to aj moj narodeninovy den. Kupil som si colu:). Na veceru sme chceli ist do hotelovej restauracie. Nemali tam nic take, ako kuracia polievka od Imy, ani ziadny jogurt z Malinova. A tak sme sa rozhodli, ze najdeme najaku europsku restauraciu. Na recepcii sme sa spytali, kde je zastavka mestskych autobusov. Typek povedal, ze kusok za rohom, a tak sme sa hrdinsky vybrali do centra najst europsku restauraciu. Samozrejme sme nic nenasli, a s ohrnutym nosom sme sa vratili do hotelovej restiky a objednali si hotdogy:) a hamburgre. Easy zaspal skorej ako mu doniesli hranolky, aspon mi ostalo viac. Dakota spievala na celu restiku svoje Spievankovo. Takze tak najako vyzeral moj narodeninovy den a nas prvy v Americkej.

Na druhy den nas o pol jedenastej vyzdvihla mama toho pastora ku ktoremu sme isli a zobrala nas do nasej cielovej stanice. Cesta trvala asi tri hodiny a konecne sme dosli domov. Planovali sme, ze cestou sa zastavime vo Wallmarte a nakupime si jedlo ale vsetci cestou spali a tak isto sme mali plne auto batoziny. Takze sme vsetko najprv vylozili v dome, v ktorom byvame a potom sa vybrali do najblizsieho obchodu, ktory je asi 40 mil (64km) daleko. V obchode sme boli trosku v strese, lebo tetuska mala pred sebou este trojhodinovu cestu a my sme sa v obchode nevyznali do toho vsetkeho sa Dakota pokakala takze ju trebalo rychlo prebalit a take krasne rodicovske povinnosti. (nebojte sa prebalovala Barca) Takze ako hovorim boli sme kapanek v strese a tak sme vsetko nenakupili. Ale dost na to, aby sme nasledujuce dni prezili. Ked sme konecne dosli domov, bolo okolo pol osmej vecer a nad mestom, v ktorom stravime nasledujuce mesiace vysla duha. Krasny dar od Stvoritela!