Druha cast prveho tyzdna v USA

Vecera v Mexickej nam velmi chutila a na ceste domov sme supli jedneho zajaca a jedneho orla. Takze sme udrzali rovnovahu okolitej fauny. Kazdopadne sme dosli domov zdravi a unaveni. Na druhy den bolo zenske stretnutie kde Barca isla a ja som ostal s detmi, z hodinky bola dvojhodinka a to v case obeda. Nieco som navaril a nieco sa aj zjedlo. Ostatok utorka sme nejako prezili, uz si presne nepametam, ale kazdopadne sme asi ucpali niekolko krat zachod ako kazdy iny den doteraz. Sice uz som na to nasiel recept. Cize, ako neucpat americky zachod? Jednoducho po kazdom druhom papieri, ktory pouzijete, musite splachnut, proste tri papiere tieto zachody nezvladaju. Je to tazko predstavitelne ale je to tak. Najlepsie by bolo mat kadibudku. Clovek sa nemusi strachovat ze mu voda zo zachoda vytece.

V utorok vecer sme boli na modlitbach na kopci, a videli sme orla a dva jelene. Asi to nebol ten, ktoreho sme zrazili, lebo lietal dost vyrovnane. V nedalekom kriku sa skryval dikobraz. Bolo super vidiet vsetko to stvorenstvo, hned mate o dovod viac dakovat Stvoritelovi.  Na kopec sme sa s Easym vyviezli autom a naspat sme si to supli na bicykloch. Bola to sranda.

V stredu sme boli na pikniku, kde bol koniec koncov cely zbor cize dve rodiny. Miestne decka sa kupali v Missouri, aj ked mala podla mojho odhadu tak okolo 10 stupnov.

Vo stvrtok rano Pat a Lory, odisli do Minnesoty, kde byvaju a odtial pojdu dalej sluzit do Wiscosinu. Kazdoapdne sa im este pred tym podarilo dohodnut mi stretnutie s vedenim miestneho Boys and Girls clubu.
Neskor po obede dosli Rebecca a Randy s Nathanom. Boli sme radi, ze dosli zdravi domov.

V piatok sme sa vybrali Ja, Easy a Randy na nakup do Wallmartu. Ja som mal dlhocizny zoznam, Randy mal svoj dlhocizny zoznam a Easy mal v zozname iba jednu vec - Cars! Problem je, ze tu v Americkej maju vsetko s logom Cars, takze Easy by rad kupil aj hubky na riad, ktore maju na sebe logo rozpravky Car. NO proste s nim ist nakupovat masaker, ale dopadlo to dobre....tento krat vedel, ze nebudeme kupovat auto a tak si kupil aspon tricko s logom Cars. Podarilo sa nam vsetko kupit z nasich zoznamov okrem petrzlenu. Ale to sa da prezit. Vo Wallmarte som si kupil aj bicykel a za neho privesny vozik. To som urobil preto, aby som sa mohol pohybovat po rezervacii. A tak isto aby som mohol ist Indosom prikladom, aby sa trosku hybali, vetsina ludi tu chodi vsade autom. A ja som tu asi jediny z dospelych, okrem pastora Randyho, ktory chodi na bajku. Moj bajk je trosicku velky a tak vzbudzuje respekt. Citim sa na nom ako na koni, s tym rozdielom, ze to je bicykel.
Sobotu sme grilovali a v nedelu pre istotu tiez, ale az po zhromku, kde som viedol besiedu lebo Rebecca este nechcela brat Nathana medzi tolko ludi. Je to velmi pochopitelne a my sme boli velmi radi, ze sme trosku mohli pomoct. Ale aj tak vsetko pripravila ona, bolo to na den Otcov, takze nam to stacilo ukocirovat. Asi sa nam to aj podarilo, nikto sa nezranil a nic nezmizlo a vsetci sa najedli.
V pondelok zacal nas teoreticky prvy oficialny tyzden. O jednej som sa stretol s veducou z Mladeznickeho klubu. Presiel som vsetkymi pravidlami klubu co je asi 40 stran. Jedno pravidlo ma naozaj zaujalo a to ze nemozu byt dvaja ludia na jednom zachode v jeden cas. Mmmmm, myslim ze to je skvele pravidlo. Ale kazdopadne niektore veci su ine ako na SK, napriklad nemozem mlatit deti:) ale nie. Dba sa na to, aby bola chranena reputaciu klubu a tak isto, aby nedoslo k zneuzitiu deti. Co je velmi dobre. Vsetko som si presiel a zoznamil som sa s nejakymi ludmi a dohodol sa, ze kazdy den medzi stvrtou a siestou budem k dispozicii na sportove cinnosti pre mladych. Co sa dost, velmi, nesmierne a neuveritelne tesim. V pondelok poobede o stvrtej som tam bol ako na koni, ale nie na mojom koni ale na aute. Isiel som autom lebo bola burka. Uz som si vyberal bajk, ze pojdem v dazdi, ked nedaleko udrel blesk, razom som bajk zaparkoval naspat do zboru a isiel autom. Dobre som zrobil. Ked som dosiel do klubu prsalo a tak tam nikto nebol a tak som sa dohodol, ze dojdem v stredu, lebo v stredu mavaju softbal. Neviem co to presne je, ale kadopadne som uz v anglictine pokrocil natolko, ze som pochopil ze sa to hra s loptou. No takze v pondelok sport padol a tak som sa vybral do nedalekej posilky trosku popracovat na svojej kondicii. Ked som isiel tretie kolo svojho okruhu, tak som si vsimol, ze na hlavnej chodbe typek umyva zem. Hovorim si, ze asi ludia doniesli spinu ked vonku prsi. Ked som docvicil, tak som vysiel von a pozeram, ze popod dvere sa rube voda dovnutra. Vosiel som naspat do posilky a pozeram, ze cez druhe dvere sa tiez rube voda do vnutra. A tak som zavolal na typka, ze ci mu mozem pomoct a vtedy dosli nejaki chalani a zacali to spratavat. Problem bol, ze v posilke maju na zemi elektricke zasuvky a ked som im povedal, ze by to mali asi vypnut z prudu, tak sa na mna zo siroka usmievali, asi tuzili po afro ucesoch. Ja som sa vybral hlavnymi dverami domov, isiel som bosy, na co si budem mocit boty. Vsade bolo brutalne vela vody a tak som nasadol do auta a pomaly isiel domov. Uplny masaker. Niektore ulice vyzerali ako rieky, tak rychlo isla voda. Natocil som z toho aj video, da sa ceknut na you tube. Tu je link: http://www.youtube.com/watch?v=XnfQXryl17Y&sns=fb

Dosiel som zdravy domov a vybral som sa bosy k hlavnej rieke ceknut ci sa vylieva. Stale nam zostavali dva metre kym sa vyleje. To, co ste mohli vidiet na videu je iba voda, ktora tiekla z kopca.

Celu noc prsalo a v utorok sme boli cely den doma az do momentu, ked volali pastorovi Randymu, ze dve zeny su pohresovane. O nejaky cas nasli ich tela, boli mrtve. Zomreli ked prechadzali po hlavnej ceste cez ktoru tiekla voda z hor, problem bol ze ta tecuca voda utrhla kus cesty. Neviem presne kolko sa utrhlo, ale kazdopadne to stacilo na to, aby do toho spadli dve auta. Bolo to smutne, v Lower Brule dedine zije okolo 600 ludi a v celej rezervaci okolo 1000. Takze vsetci poznaju vsetkych. Vecerne modlitby boli na kopci ako tradicne. Randy priniesol sofar a trosku potrubil.

V utorok som kvoli tomu umrtiu nebol ani v klube, ale isiel som tam v stredu. Zoznamil som sa s nejakymi ludmi a zahral si basket. Uplne skvele. Ludom sa paci moj bajk a vsetci mi kyvaju ked idem okolo. Vsetci tinedzeri si chcu sadnut na bajk. Budem mu musiet dat meno, je to moj kon teraz a konom sa davaju mena. Sak aj Eugen ma meno. V stredu vecer bolo zhromko, na ktorom som pomahal Rebecce s detskou sluzbou.
V piatok nas caka prvy Muvi najt. Uvidime, ci pozveme na prve stretko iba mladych zo zboru alebo to rovno urobime pre celu komunitu, aj tak nevieme kolko ludi by doslo. Kazdopadne sa to bude diat a bude to nasa prva akcia.

Tesim sa na to ako vam reportnem nasledujuce dni.

PS: ako ste si vsimli, prave tymto blogom som dobehol cas. Lebo doteraz som pisal zo spomienok a teraz budem pisat uz iba zo spomienok. Takze to endzojnite!

po tyzdni v LB

Presiel tyzden od momentu, kedy sme videli nad mestom duhu. A zazili sme toho viac ako sme ocakavali. V nedelu sme dosli do zhromka, ktory je vzdialeny asi desat sekund od nasho domu a v tych desiatich sekundach som Vam dal priestor na potknutie. Je to hned vedlajsia budova. Kazat mal najaky pastor, ktory mi stihol povedal, ze ma farmu s ofcami a ze mal vela roboty ich vsetky postrihat a to ani neviem ako sa vola. Uz den pred tym nas dosli pozdravit dvaja misionari z Minnesoty, ktori sa v LB starali o to, aby pocas nepritomnosti Rebeccy a Randyho vsetko islo ako ma. V nedelu rano sa tychto zodpovednych ludi pytam, ze ci s niecim mozem pomoct a oni ze nevedia co bude s detmi na besiedke. Ze ci mam nieco pripravene a Ja ze nemam ale mozem nieco vydumat. A tak som viedol besiedku pre asi 15 deti v rozpeti 11 mesiacov(Malakai) po dievca ktore ma asi 15. Hovoril som o snoch, o tom ze treba nieco urobit pre sen, ktory snivame. Nasledne vsetci museli nakreslit svoj sen. Vsetky papiere mam odlozene. Vacsinou tu chcu byt decka hracmi NBA alebo Hasicmi, je tu jedna holka co tuzi byt vojacka a potom uz iba nejake postavicky z rozpravok a jednu co chce byt bohata. Este som zabudol poznamenat, ze som hral na chvalach na djembe. Po zhromku sme boli pozvani do restauracie na obed, ale preto, lebo ti misionari si zabudli kreditku v dome, kde byvali, tak sme platili my. Boli s nami aj Chad a Cherryl. To su ludia, ktori sa staraju o poriadok v zbore. Skveli ludia, ale tazko opisatelni, musim Vam ich nahrat na video. Co viac by som Vam o nich napisal, no este asi tolko ze maju syna ma asi 4 roky vola Shylor. Vola sa tak preto lebo ked jej robili ultrazvuk tak mal ruky pred tvarou aby ho nebolo vidno. Je to velky Dakotkyn kamarat..
V nedelu vecer sa v nedalekom centre konala akcia. Tak sme vsetci isli. V kratkosti by som to asi opisal takto: hudba-country, jedlo, kopec obeznych indosov a velke ventilatory. Ale bola to inac dobra akcia, zadarmo sme sa najedli. Mam odtial aj nejake video tak ho niekde zavesim na klinec. 
V pondelok nas Patt a Lory, ti co su z Minesotty, zobrali zase do Wallmartu, lebo stale sme nemali niektore veci, bez ktorych sa nam tazko zilo. Coca colu a tak:) Preto, lebo sme sa nezmestili do ich trucku tak sme si museli pozicat zborovy mikrobus, je to stary Dodge, nevlastny bratranec Eugena. Poistka na to auto plati len vtedy ked na nom jazdi Rebecca alebo Randy a tak to bol trosku risk. Ale vsetko islo ako malo az dovtedy ked sme dosli s nakupom k autu. Chceli sme vykladat z nakupnych kosikov a zrazu pozeram ze niekto cuva so svojim autom zo svojho parkovacieho miesta....isiel pomaly a plynulo ale ked bol asi pol metra od auta zacali sme kricat ze nech uz radsej zastavi lebo do nas nabura. Priskocil som k autu a pozrel dovnutra a nikto tam nesedl a nestihol som zareagovat a auto naburalo do nasho. Niekto zabudol zaradit rychlost ked zaparkoval. Dakotka bola od toho stretu aut asi meter. Zavolali sme policiu a velmi sme sa bali, aby nebolo nic znicene. Lebo ta poistka; ale nastatie vsetko bolo ok na nasom mikrobuse, typek mal dost znicene auto aj ked to bol dva krat tak velky pickup. Vdaka Bohu. Nasledne sme sa isli navecerat do Mexickej restauracie, a teraz si uz Patt a Lory nezabudli kreditku a platili oni.

prve dni v Americkej

Takze hotel bol skvely. Je urceny pre rodiny s detmi. Izby su rozmiestnene okolo bazena. Takze clovek vyjde z izby v plafkach a supne sa do bazena, skvele! Prvy vecer som isiel spat posledny, a vstaval som prvy. O tretej rano som sa spontanne zobudil, nasledne sa zobudil aj Izrael. Zobudili sme sa hladni a mali sme dva banany a dve jablka. Barca ocistila jedno jablko s Malakaiovou plastovou lyzickou. Museli sme vyckat do pol siedmej, kym otovoria restauraciu, aby sme sa mohli ist naranajkovat. Este som nikdy nebol v hoteli prvy na ranajky. Moj dlhorocny sen sa splnil. :) Nasledne sme sa cely den kupali a poobede ked isli vsetci spat, som sa vybral ja a Izi do Wallmartu (nieco ako Tesco) aby som kupil najake ranajky a veceru na druhy den. Lebo nase deti nezvladali Americke ranajky. Kupil som par jogurtov a najake ovocie, ale viac ako za jedlo na dva dni som zaplatil za taxik. Vo filmoch to vyzera skvele ako sa prevazaju na tych zltych taxikoch, ale v realy to take pekne nie je. Bola streda a bol to aj moj narodeninovy den. Kupil som si colu:). Na veceru sme chceli ist do hotelovej restauracie. Nemali tam nic take, ako kuracia polievka od Imy, ani ziadny jogurt z Malinova. A tak sme sa rozhodli, ze najdeme najaku europsku restauraciu. Na recepcii sme sa spytali, kde je zastavka mestskych autobusov. Typek povedal, ze kusok za rohom, a tak sme sa hrdinsky vybrali do centra najst europsku restauraciu. Samozrejme sme nic nenasli, a s ohrnutym nosom sme sa vratili do hotelovej restiky a objednali si hotdogy:) a hamburgre. Easy zaspal skorej ako mu doniesli hranolky, aspon mi ostalo viac. Dakota spievala na celu restiku svoje Spievankovo. Takze tak najako vyzeral moj narodeninovy den a nas prvy v Americkej.

Na druhy den nas o pol jedenastej vyzdvihla mama toho pastora ku ktoremu sme isli a zobrala nas do nasej cielovej stanice. Cesta trvala asi tri hodiny a konecne sme dosli domov. Planovali sme, ze cestou sa zastavime vo Wallmarte a nakupime si jedlo ale vsetci cestou spali a tak isto sme mali plne auto batoziny. Takze sme vsetko najprv vylozili v dome, v ktorom byvame a potom sa vybrali do najblizsieho obchodu, ktory je asi 40 mil (64km) daleko. V obchode sme boli trosku v strese, lebo tetuska mala pred sebou este trojhodinovu cestu a my sme sa v obchode nevyznali do toho vsetkeho sa Dakota pokakala takze ju trebalo rychlo prebalit a take krasne rodicovske povinnosti. (nebojte sa prebalovala Barca) Takze ako hovorim boli sme kapanek v strese a tak sme vsetko nenakupili. Ale dost na to, aby sme nasledujuce dni prezili. Ked sme konecne dosli domov, bolo okolo pol osmej vecer a nad mestom, v ktorom stravime nasledujuce mesiace vysla duha. Krasny dar od Stvoritela!

cesta do USA

Takze vsetkych zdravim a dufam ze nas blog bude pre Vas prinosom.

Vela z Vas sa ma cez socialne siete pytate aka bola cesta do USA. No, bola drsna. Vsetko to zacalo v Budapesti, kde na letisku nevedeli vytlacit moj a Malakaiov boarding pass. Trvalo im to dost dlho a medzi tym sme tam iba tak postavali. Uz som sa tesil, ze budeme mat miesto v prvej triede, ale nepodarilo sa. Tlacili sme sa s inymi smrtelnikmi v economy class. Najprv nas cakal kratky let z Budapesti do Mnichova, to nebol problem ani pre nase tri deti. V Mnichove sme sa rychlo presunuli do letistnej haly odkial letela Lufthansa do USA. Nastupili sme do lietadla a cakal nas let, ktory trval 9 hodin a 40 minut. Ano, viem to na minuty, lebo som to pocital osobne. Nastastie sme kazdy pred sebou mali monitor a nase deti mohli pozerat rozpravky, ale ani to ich nebavilo dlho. Takze zopar statistik z lietadla: Tri spanky Malakaia, ktory mal horucku, Izi videl jednu rozpravku tri krat, dva krat pri nej zaspal, Dakota mala pred sebou monitor, ale zasadne sa pozerala do tych vedlajsich, Dakota sa dva krat pokakala, Izi bol tri krat curat, Barca dvakrat spala a raz sa spotila z Malakaia, Ja som mal jeden pokus zaspat, ale som sa radsej spotil, lebo na mne spal Malakai. Takze uplne krasny let do USA. Ked sme tam pristali Barca sa rozhodla pockat na kocik, ktory nam mali dat hned pri vystupe z lietadla. A ja som sa rozhodol po skusenostiach z minulosti, ze pojdem dopredu vystat si radu v emigracnej kontrole. A aj som si ju vystal s Easym. Barca s Makim a Daki dosli ked boli pred nami uz len 3 ludia a mne uz zacinalo lepit a zacal som spriadat plany ako zacnem pustat ludi pred seba tak, aby si to nikto zo zainteresovanych nevsimol. Nasledne ako Barca dosla nas poslali pred okienko 51 kde bol pred nami este jeden par. Hned som zacal checkovat typka, ktory bude rozhodovat, ze ci mozme ist do USA a na kolko. Bol to vysoky, na vojaka ostrihany typek s rasistickym pohladom. Idealny clovek pre nas pripad :D Nebojte este sa to vylepsi. Ked sa za nas postavili dalsi ludia, typek vyskocil zo svojej kabinky a pekne ale aj pekne nasrato im povedal, ze nech opustia jeho radu z respektu ze je neuveritelne unaveny. Skvele, pozrel som sa na Barcu a hovorim: Cim lepsim nas mohla Americka privitat ako nasrdenym americkym krizou sa zmietajucim statnym pracovnikom, ktoremu sa este neusiel denny pridel Big macov. :D Ked sme dosli na radu typek nas ani nepozdravil, ja som sa snazil byt optimisticky a hlavne usmiaty......! Jedinu vec, co som vedel je, ze musim byt iniciativny a zacat hovorit prvy, lebo som chcel ziadat o 6 mesacny pobyt na trojmesacne viza. Typek sa ma pyta kolko mam penazi...ja mu hovorim ze 500 dolarov, a on ze to mi asi nevystaci na pol roka.:) ja som sa usmial, ze to je cash, ale mam aj kreditku, dal som mu vsetky papiere ohladne nasho financovania a pozvania. Cital pozorne....a asi to precital cele. A nasledne sa ma pyta, co som povedal na ambasade, ze mi dali viza pre deti. Ja mu hovorim, ze to iste co Vam a zase som sa usmial.. On nato: VAJ AR JU LAFINK. (preco sa smejes) hmmm zmrazilo ma.......tri krat :D nasledne sa ma pyta, ze ci mam poistku a ja ze ano...a on ze nech mu ukazem papiere a ja mu nato ze ich mam vo velkej taske....on na mna pozrel....s vyrazom tigra utociaceho na korist.....a spytal sa ma.....Vies kde ste urobili chybu? .............a ja som sa uz videl ako prichadzam do Malinova a kupem sa v bazene. Ja ze neviem....a on ze VEN JU GOU HOUM.(kedy idete domov) Ja som rozumel ze: JU GO HOUM. (idete domov) a ako som teda rozmyslal nad tym bazenom, tak som mu nestihol odpovedat a tak Barca prilozila ruku k dielu a odpoveda mu, ze 6.decembra. A on nam zacal vysvetlovat, ze ked bude burka a siesteho neodideme a ostaneme este jeden den v USA, tak budeme mat problemy s emigracnym. Cely dalsi dialog som uz nepocul....kupal som sa myslou v Malinove. Barca mu podakovala za radu, on dal 5 peciatok do pasov, a odisiel, bez pozdravenia bez nicoho. Ja som zacal balit nase rozhadzane pasy, Dakota medzi tym vyburcovala svoj unaveny plac do nepricetnosti, Izrael zachranoval padajuci kocik a Barca sa snazila ukludnit placuceho Makiho. OOOOOO aky krasny a spanili vstup do USA. Nasledne nas cakali tri kontroly, a let do Sioux Falls a Ubytovanie v hoteli. V hoteli bol bazen...a tak som sa okupal aj fyzicky po dlhom pomyselnom kupani v Malinove.