Strach a hroza

Takze od vtedy co som napisal posledny blog sme tu mali 4 pohreby a nula svadieb. Preco hovorim o svadbach, lebo som na poslednom pohrebe rozmyslal, popri tom ako som jedol peceneho jelena a zajedal ho bizonim meskom, ako to asi vyzera na svadbach, ked na pohrebe sa tak dobre viem najest. Tak som sa s plnymi ustami spytal Randyho, ze ake su tu svadby, ale mal som radsej pocuvnut moju maminu, ktora mi hovorila, ze s plnymi ustami sa nehovori. Lebo Randy mi odpovedal, ze za 5 rokov, co tu je, zazil iba dve svadby. Tu sa proste svadby neriesia. 
Inac pohreby boli smutne, lebo ako uz niektori mozno viete, medzi 4 mrtvymi z nasej rez bolo aj jedno 10 rocne dievcatko z naseho zboru. Takze zacnem poporiadku: Ako sa to stalo? Islo auto ktore soferovalo 18 rocne dievca (zomrelo), na prednom sedadle chlapik (zomrel), na jeho kolenach sedela zena (zomrela), na zadnom sedadle sedeli jej dvaja synovia (prezili) a ich 10 rocna sesternica (zomrela). Naburalo do druheho auta, ktore soferovalo 18 rocne dievca (prezilo), na prednom sedadle sedel typek (zomrel) a na zadnom sedadle sedel dalsi typek (prezil). Spolu s nimi v tom aute pravdepodobne bol aj ujo alkohol. (cele to pisem bez mien, aby ma stryko Google neprezradil) Takze zomrelo 5 ludi, ale mali sme iba styri pohreby, lebo jeden chlapik nebol z nasej rez, tak ho poslali do tej rezervacie odkial pochadzal. V stvrtok sa zacali pohreby a subezne boli v katolickej a episcopalnej cirkvy. V sobotu pochovali prve dve tela, a vecer sa zacal v miestnej telocvicni 3 a 4 pohreb. Pastor Randy odsluzil pohreb pre male dievcatko a hned nasledne viedol ceremoniu druheho pohrebu iny pastor. Takze ja som bol na kazdom pohrebe ako podpora pre pastora Randyho. A samozrejme pre rodinu, ktoru poznam zo zboru. Takze som rozdal objatia a zahral si s nimi hakysek, aj ked to mozno vyznie humorne, tak to bolo v skutku smutne. Vzdy to je smutne, ked zomrie dieta. Ale jedno je iste! D.E.J.A je v nebi.
Hned po pohrebe Randy a Rebecca odisli na dovolenku, ktora mala original trvat 15 dni ale nakoniec z nej bolo len 6 dni. Z toho 13 hodin cestovania v aute tam a 13 naspat. My sme zatial oslavili Malakaiove narodky a potom zacal Pow wow.

A co je vlastne Pow wow? Je to sutaz v klasickych indianskych tancoch, ale je to zaroven aj slavnost pocas ktorej sa vykonavaju vselijake ceremonie. Nieco ako mali moji stari rodicia v Skalici a tam sa to volalo Jarmak, alebo novodobo by ste to mohli nazvat aj festivalom. Tu je link na jedno video, ale mam ich tam ulozenych viac, tak sa mozete preklikat k dalsim. http://www.youtube.com/watch?v=1shZZ2xqrrE

Mojou zodpovednostou bolo pocas Randyho nepritomnosti odkocirovat rozdavanie vody na Pow wow. O com to vlastne je? Pred tromi rokmi sa Randy opytal ludi, ktori maju nastarosti organizovanie Pow wow, ci by nepotrebovali nejaku  pomoc. Oni povedali, ze mali organizaciu, ktora rozdavala vodu zadarmo, ale uz to nebude dalej robit. A tak sa ho spytali, ci nemoze zbor kupit vody a rozdavat zadarmo na Pow wow. A tak sa toho Randy chytil a robi to az dodnes. Respektive ten dnesny Pow wow som robil ja s Chadom, ale to je detail. Randy a Rebecca isli na zasluzenu dovolenku po 5 rokoch. Ak sa to da nazvat dovolenka. Isli pozret rodinu, ktoru oni nevideli dva roky a Nathan este nikdy.
Ja s Chadom sme v piatok doobeda obsadili budku na mieste, kde sa mal o par hodin zacat Pow wow. V prvej hodine ako sme tam boli sa ma dosli opytat dvaja rozny ludia, ci chcem byt s nimi v teame na pretahovanie lanom, a tak som tym druhym povedal ze ano. Nakoniec som sa ale toho nezucastnil, lebo moj team sa vyparil. Ale na take veci som si uz zvykol, a uplne najlepsie je, ze nikto si tu z takych veci velku hlavu nerobi. Preto tu nema nikto velku hlavu.
Ale vratme sa k podstate veci, za 3 dni sme rozdali nieco okolo 4 500 pol-litrovych flias vody. Je mozne, ze niektori ludia po prvy krat v zivote pili vodu, ale bola zadarmo, tak to brali. Sak ako sa hovori po americky, waj not? V piatok vecer trvala akcoska asi do pol jednej v noci, v sobotu asi do druhej a v nedelu sme odisli o pol jednej a tiez sa este nechystali domov. Po cely cas tam zneli bubny, a skriekavy spev ako ste mohli pocut na videu. Okrem sutaznych tancov sa na Pow wow robi vela tradicnych ceremonii, ale aj vojenskych ceremoniii. Ak vas niekedy iba trosku zaujimali indiani a budete mat moznost sa ist pozriet na Pow wow, nezavahajte a utekajte sa pozriet, vase usi budu chciet mozno hned utiect, ale vase oci sa pokochaju zrucnostou a kreativitou tohto ludu.

Takze preco sa tento blog vlastne vola strach a hroza? Neviem... to je prve co mi napadlo a waj not.
Nas pobyt v Americkej sa zacina preklapat ku koncu, co by u mna malo vyvolavat strach a hrozu. Lebo neviem co nastane, ked sa tychto sest mesiacov pominie. Ale sme v Bozich rukach takze Jeho vola bude aj nasa vola. A jedine to bude pre nas "lila waste" (velmi dobre)
Takze ziadny strach a hroza sa nekona, ale ako sa po Lakotsky hovori: HOKA HE! (co by sa dalo prelozit ako PODME NA TO!)

Dni sa zacinaju zlievat, aneb druhy mesiac

Dni sa zacinaju zlievat a cas uteka coraz rychlejsie, inak povedane nic nestihame. Mame tu obdobie teamov. Z celej americkej krajiny sa sem zbiehaju teamy, aby pomohli zboru a komunite. Prvy z nich bol team z Jacksonville, Florida. Dosli uplne priraveni a velmi dobre zohrani ale aj tak boli sokovani detmi z Lower Brule. Prvy vecer sa zotavovali a na dalsie dni pripravili opatrenia, ktore im zabezpecili poriadok. Ja som mal na starosti dopravu deti, tu je taka mala ochutnavka (http://www.youtube.com/watch?v=gKn0iK3YXbc). Clovek by si povedal, ze co je na tom tazke, priviezt a odviezt dva krat do dna cca 20 deti v 9 miestnom aute. Nie je to praca tazka na fyzicku ale na psychiku cloveka. Popri vozeni deti som sa snazil pomoct s poriadkom na stretnutiach. Na treti den som riesil chlapca menom Patrik. Zoznamil som sa s nim par dni pred tym, ma desat rokov a od prveho momentu ako sme sa zoznamili sa mi vysmieval. Ze som mexikanec. To som prezil. Ale ked zbil asi 6 rocneho chlapca a utiekol na strechu, tak som ho zrusil a poslal domov. Vyzeralo to, ze tohto chlapca uz nikdy neuvidim. Na druhy den sa Patrik rozhodol dat svoj zivot Jezisovi.
Koniec tyzdna bol kludny, len v piatok som vybehol s Teens clubom do mesta ako dozor. Pocas toho ako sa decka isli kupat nasim chlapcom niekto neukradol cash. Ale osoba, ktorej som vypomahal mi povedala, ze vylety s detmi z rez su vzdy popretkavane "radostami". V sobotu som vybehol s teamom z Floridy do okolitych muzei, vlastne je tu iba jedno, takze do toho. To bol taky relax.
Na dalsi pondelok som spolu s Randym odviezol team na letisko, cestou domov sme zobrali Randyho neter, ktora stravila tyzden u nas v dome, v Lower Brule. Cez tyzden bol ciastocny klud, len ja s Randym sme vybehli na najake navstevy a ja som si plnil povinnosti v teens klube.
Dalsi tyzden sa uz o klude nadalo hovorit, blizila sa sobota pocas ktorej sme mali mat velku akcosku. Uz v nedelu poobede som vybehol s Randym pre 2520 flias alebo 1,2 ton cistej vody, ktoru budeme rozdavat na pow wow. V stredu dosiel Kc Kopaska, so zenou a s jednym hochom. Kc prezil drsnu havariu ked mal 17 rokov a jeho tvar je extremne popalena. Nedavno o tom vsetkom, cim si presiel, vydal aj knihu. (http://www.amazon.co.uk/Afterburn-Kopaska-Tragedy-Redemption-Transformation/dp/1449718906)

Je to neskutocny pohodak a s jeho zenou pomahaju uz niekolko rokov pastorom v roznych rezervaciach. On bol hlavny organizator akcie, ktora sa volala Community fun day. Nebola to ziadna tlacenka do hlavy ale jednoducha akcia pre deti a rodiny z komunity.
Vo stvrtok sa snazili dat dokopy traktacik a ked som pochopil, ze tyto ludia nie su velmi pocitacovo zdatni, tak som im ponukol svoje sluzby, ktore samozrmejme zahrnuju aj Barcine :D a tak sme s Barcou dali za 20 minut vo Worde dokopy traktak. Ked som im to ukazal, tak som sa im ospravedlnoval, ze som nemal cas a hlavne ziadny program, v ktorom by som zrobil nieco pozitivnejsieho. Oni na mna pozerali, ze nic lepsie nevideli, a nasledne mi jeho zena Diana ukazala ake mali po minule roky pozvanky a tak som pochopil. Tu je ten nas wordacky:

Vdaka Bohu si moze Boh pouzivat kazdu malickost, ktoru sme sa doteraz naucili. Ten maly plagatik na obrazku v pravo, je sprievodna akcia pre mladych. Pocas rokov, ktore sa tieto akcie organizuju este nikdy nebolo nic robene pre tinedzerov, skor to bolo robene, ako som uz pisal, pre rodiny s detmi. Takze som vymyslel tuto akciu, zbor kupil basketbalovy kos, ja som ho mal dat tomu, kto urobi najvacsi basketbalovy trik, ale pretoze sme v rez, tak vsetko je ako inak. Zacali sme s trikmi, ale ked chlapci pochopili, ze nedokazu nic, co ma ohuri, tak sme sa spolu dohodli, ze si zahraju tournament, a tak hrali, hrali a nakoniec to nevyhral jeden ale dvaja. Vsak sme v rez.

No v tomto vsetkom bol zapojeny aj Tynčelendž ktory dosiel v piatok vecer pocas toho ako som ja s cowbojom chytal strkace. Moc sme toho nechytili, ale aspon som si pokecal. Co znamena  Tynčelendž? Takze v nasom pripade sa jednalo o 38 dievcat vo veku 13 az 18 plus nejaki rodicia a staff. Tento Tynčelendž je zamerany iba na dievcata, su z celych spojenych statov americkych a nejedna sa iba o drogovo zavisle, ktore sa chcu vyliecit, ale riesia sa tu vsetky druhy extremu. Od drog, alkoholu, sebevrazednych sklonov, anorexiu az po jednoducho problemove deti, co neposluchaju svojich rodicov a utekaju z domu. Cele to vedie typek Douglas, s ktorym som si sadol.... do toho isteho gaucu....ale aj co sa tyka povahy. Takze po sobote vsetci mladi nadrzani indiani z okolia vedeli, ze v Faith Family mozu najst dievcata. Co nebolo na skodu. Okrem kazdodeneho VBS (vocation bible school) sme robili na roznych projektoch naraz. Niktore baby robili plot okolo pastoroveho domu, ine pomahali v clube kde ja robim voluntira. Ja s jednym otcom sme mali na starosti skraslit nas zborovy Mikrobus, aby bol krajsi a preto ze sa prioritne vyuziva na nosenie deti, tak aby nebol iba taky obycajny. Najtazsie bolo vybrat co na neho namalujeme. Kona sme namalovali tak, ze do jednej v noci sme ho premietali projektorom na auto a v tme sa ho snazili ceruzkou obrkeslit.. zadarilo sa a pri poslednych upravach som obetoval svoju ruku a urobil par svojich odtlackov na nasho noveho bojoveho mustanga. Tak ako sme ho namalovali totiz indiani v starych casoch malovali svoje tatose a isli na nich do boja.
Popritom som sa staral, aby vsetky deti v zbore pocas VBS posluchali. A ked neposluchali, tak ich holky doniesli ku mne a ja som ich bud poslal domov, alebo sa nad nimi zmiloval:) takze jednoducho som robil policajta. Na stvrtok sme naplanovali dalsi basketbalovy turnaj. V stredu sme vybehli do ulic rozdat par letakov na stvrtkovy turnaj. Vo stvrtok to malo zacinat o siestej, no este o pol siestej som nevedel, co bude vitazna cena, ani kto vlastne pride. O 5:45 pm som bol jediny na ihrisku, a zacal som tam rozkladat repraky. Videl som, ze postupne z naseho zboru, ktory je vedla tohto ihriska, zacinaju prudit holky. Odskocil som si pre nieco domov a ked som sa vratil bolo tam asi 100 ludi, 40 ludi z okolia a 60 nasich ludi. Hralo sa 3 na 3 na jeden kos. Mali sme 14 teamov, ja som tiez hral v jednom. Pocas celeho turnaju znel krestansky rap na cele ihrisko. Po prvom kole dve holky z Tynčelendžu povedali svedectvo ako ich Boh vyslobodil z veci v ktorych boli a jedna zarepovala jeden song. Popri tom mohli vsetci ludia jest hot dogy, ktore sme mali v tom tyzdni uz asi 4. krat a to bol este len stvrtok. Nic nebolo pripravene, ale vsetko vybuchlo v tych najlepsich farbach, nebola ziadna bitka, vsetci sa bavili, s vela ludmi som sa zoznamil, mali sme aj tanecny battle, ktory sa tak nejako samovolne zrodil. Ja toto milujem, clovek moze nieco krasne naplanovat, ale nemusi to vyjst, ale ked Boh nieco planuje a my sa nechame viest, tak je to dokonale.
Do konca tyzdna sme to dobojovali s jednym okom zavretym kvoli unave a v sobotu som isiel s Izim na vylet do Black hills, pozret sa na skamenele hlavy 4 prezidentov. Neviem ako skameneli ale poznatok, ktory si odtial berem je, ze ludia v historii boli omnoho vatsi ako sme my teraz:)
V nedelu poobede cely team Tynčelendž odrazil od brehu a odcvalal domov. My sme tu ostali a v pondelok sme spravili Izimu a Makimu narodeninovu oslavu. Chystali sme sa, ze Randy, Rebecca a Nathan pojdu pozriet rodinu, ktoru uz nevideli dva roky. Setko bolo naplanovane na stredu rano, ale to by sa nemohla stat kruta dopravna nehoda v utorok poobede, v ktorej zomrela jedna 10 rocna holcina z nasho zboru a dalsi 4 ludia z rez. Dvaja chlapci z nasho zboru su v nemocnici. Takze razom sa vsetko zmenilo a caka nas smutne a pohrebne obdobie.